(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Fantomas a lovci popkultúrnych motívov

Dezorzovo lútkové divadlo, bábkové divadlo, ktoré programovo tvorí pre dospelého diváka, pripravilo svoju desiatu inscenáciu. Do tohto počtu započítali aj tvorbu v línii Slovenského marionetového divadla, kde oživujú tradíciu kočovných bábkarov. Hlavným prúdom ich tvorby sú však inscenácie, ktoré výrazne čerpajú z popkultúrnych motívov, premieňajú popkultúrne ikony, inšpirujú sa filmom, reklamou a kultúrnym mainstreamom. Na deň presne do roka od uvedenia marionetového muzikálu o Sandokanovi prezentovali „marionetový zombie horor“ Fantomas a Lovec zombíkov.

Vtákoviny

Názov inscenácie študentov Katedry bábkarskej tvorby Vtákoviny je mimoriadne výstižný. Päťdesiatminútová inscenácia je o vtáčom živote a obsahuje aj niekoľko „vtákovín“. Hru napísali Vladimír Oravský a Kurt Peter Larsen v roku 2006. Prvý menovaný je Slovák, ktorý žije a tvorí vo Švédsku. Hra vznikla v angličtine, jej pôvodný názov je Aaahr! Pre potreby inscenácie v Bratislavskom bábkovom divadle, kde v roku 2012 hru uviedli pod názvom Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil, ju preložila dramaturgička BBD Katarína Jánošová. Naštudovali ju vtedy Ivan Martinka a Andrej Kalinka.

Rozjímanie s Donom Quijotom

Absolventský ročník študijného programu bábkarská tvorba z Katedry bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU sa v závere štúdia neprezentoval inscenáciou dramatického textu, ale vlastným autorským tvarom, do ktorého projektoval svoje pocity a úvahy nad témami z Dona Quijota. Názov inscenácie príznačne zdôrazňuje prvú osobu, teda osobný vklad – Ja, Don Quijote. Románom Miguela de Cervantesa y Saavedru sa študenti inšpirovali len symbolicky.

Za Jasietkou!

V slovenskej divadelnej tvorbe pre deti vzniklo niekoľko úspešných putovaní za Modrým vtákom. Študentky a študenti Katedry bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU však ponúkajú aj iné dobrodružstvo. Tiež s prímesou symbolizmu, no zo slovenských zdrojov – Jasietku. Dramatik (a ich pedagóg) Jozef Mokoš sa inšpiroval motívmi z rovnomennej rozprávkovej knihy Márie Ďuríčkovej.

Uličník Shakespeare

Inšpirácie z hier Williama Shakespeara prenikajú nielen do rôznych divadelných druhov, ale i do rôznych umení. Inscenujú ich v činohre i v opere, balete, bábkových divadlách, poznáme aj úpravy pre deti. O tom, že Shakespearove hry sú dobrým materiálom aj pre pouličné divadlo, nás nedávno znova uistil Jakub Nvota, keď so súborom žilinského Bábkového divadla naštudoval vlastnú verziu Othella s podtitulom Škrtič benátsky. Od premiéry v roku 2007 sa po niekoľkonásobných zmenách v obsadení hráva dodnes.

Marionety, ktoré hovoria, spievajú a tancujú

Titulok recenzie odkazuje na knihu Iva Osolsoběho. Muzikál označil za „divadlo, které „mluví, zpívá a tančí“. Tak je to aj v novej inscenácii Dezorzovho lútkového divadla. Marionety v nej hovoria, spievajú a tancujú. Sandokan je piatou inscenáciou Dezorzovho lútkového divadla (DLD).

Mačka v čižmách

Bela Schenková predlohu Charlesa Perraulta výrazne upravila v medziach vlastnej poetiky formovanej štúdiom bábkoherectva na DAMU, vplyvmi cirkusu, jarmočného divadla a prácou v experimentátorských divadlách vo Francúzsku a Čechách. Kocúr v čižmách sa v jej inscenácii stal prefíkanou, dynamickou mačkou.

Hodina vlastivedy v divadle

Tvorcovia a tvorkyne v Bábkovom divadle na Rázcestí (BDnR) si vybrali pre inscenáciu určenú deťom od šiestich rokov zaujímavú tému. Hra Tatranky ponúka pohľad na Slovensko a slovenskosť. V divadle pre deti je to nezvyčajná téma. Odvážny výber je hodný ocenenia. Naša spoločnosť je nasiaknutá hejslováctvom, pseudonárodovcami a predovšetkým nevedomosťou – neznalosťou vlastného jazyka a krajiny. Práve tí, ktorí sa najviac bijú do svojich slovanských pŕs a považujú sa vzor správnych Slovákov a Sloveniek, neovládajú ani len spisovnú normu národného jazyka.

Go to Top