Miroslav Ballay
Miroslav Ballay je absolventom odboru psychológia a estetika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 2001 - 2004 bol interným doktorandom v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, odbor estetika a dejiny estetiky. Od roku 2004 pôsobí na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF. Momentálne zastáva post vedúceho katedry. Prednáša a vedie semináre z disciplín Dejiny slovenskej divadelnej kultúry, Dejiny umeleckej kultúry - divadlo, Divadelná tvorba a recepcia, Tvorivý seminár (divadelná kritika), Divadelná dielňa a iné. Publikuje vedecké štúdie a kritiky vo viacerých časopisoch a magazínoch Culturologica Slovaca, Slovenské divadlo, kød - konkrétne o divadle, VLNA, Javisko, Salto, Tanec, denník Pravda a iné. Hlavným centrom jeho záujmu je interpretácia divadelného diela, nezávislá divadelná kultúra, nové alternatívne formy divadla. Vydal monografie Ticho v divadelnom diele (2006), Farma v jeskyni (2012), Kontinuita Študentského divadla VYDI (2012). Je zostavovateľom a editorom viacerých zborníkov a kolektívnych monografií: Minority v subsystéme kultúry (2013), Kumšt (k) smrti (2015), 3xS – zborník prednášok o divadle (2015), (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia (2016) ai. Je zapojený do projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov A.I.C.T./I.A.T.C.
Hra a hravosť na scéne
Rumunsko a Poľsko sú zdanlivo odlišné a vzdialené krajiny. Napriek tomu majú niečo spoločné. Obe sú veľkými európskymi štátmi, neporovnateľnými rozlohou a počtom obyvateľov so Slovenskom. Vzájomné vzťahy týchto krajín sú však aj napriek tomu plné predsudkov. V očiach Poliakov, ale i väčšiny Stredoeurópanov (vrátane nás) je Rumunsko vnímané ako zaostalá balkánska krajina, čo je opäť stereotyp.
Temná hra s manipulujúcou mocou médií
Nebýva zvykom začínať recenziu chválou, ktorá je pri tejto príležitosti na mieste. Tvorcom DAB v Nitre naozaj treba kvitovať, že aktuálne preniesli súčasný fenomén virtuálnej komunikácie na scénu. Inscenácia hry súčasného amerického dramatika Carlosa Murilla: Dark Play alebo chlapčenské príbehy poskytuje pravdivú výpoveď o obetiach internetovej závislosti. Je hrou o identite, ktorú ľahko môže človek vo svete virtuality meniť, (seba)prezentovať, prípadne sa všakovako projektovať. V tomto zmysle je Murillova hra predovšetkým varovnou výstrahou zo sféry online/ offline sveta.
Plastikový zverinec
Tvorcovia inscenácie hry amerického povojnového spisovateľa a dramatika Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec nastolili problém dezilúzie a rodinnej disharmónie v sociálnej odlúčenosti. Autor hru pôvodne situoval do sociálne izolovaného industriálneho prostredia v St. Louis s citeľnými autobiografickými črtami. Tematizoval v nej najmä problém neúplnej rodiny, o ktorú sa stará autoritatívna matka Amanda Wingfieldová v snahe usmerniť život svojich dospelých detí.
Podoby divadelného bulváru
Bláznivé komédie anglického dramatika a herca Raya Cooneyho sú akousi povinnou jazdou takmer každého kamenného, repertoárového divadla po celom svete. Ocitli sa už na javiskách viacerých európskych i svetových divadiel. Tešia sa diváckej popularite vďaka veľkej situačnej komickosti.
Kuchyňa divadla
Britský dramatik Arnold Wesker vo svojej sociálne ladenej hre „Kuchyňa“ (1957 – 1959) podáva výstižnú metaforu sveta v priestore autonómneho organizmu so svojím vnútorným systémom, vzťahmi, konfliktmi i hierarchiou. Arnold Wesker napísal túto sociálnu drámu z prostredia robotníckej vrstvy s adekvátnou výrazovosťou spoločenského diskurzu. Inscenátori sa ju rozhodli zakomponovať do repertoáru Divadla Andrej Bagara v Nitre aktuálne v časoch ekonomickej krízy.
Dvaja
Inscenácia hry Júliusa Barča-Ivana: „Dvaja“ v podaní banskobystrických tvorcov z Fakulty dramatického umenia Akadémie umení by sme mohli považovať za komornú. Dramaturgický i režijný výber tejto komornej existenciálnej hry predstavoval prinajmenšom pre účinkujúcich hercov výzvu popasovať sa s náročnejšími psychologickými štúdiami prezentovaných dramatických postáv. J. Barč-Ivan v hre „Dvaja“ (1945) doslova vykreslil modelovú situáciu ľudskej existencie viacerých dvojíc vedno spolu v izolovanom vrchárskom prostredí v chalupe ďaleko v horách.
Slovenskí martýri Vilko Šulek a Karol Holuby
Tvorcovia z Fakulty dramatického umenia Akadémie umení v Banskej Bystrici dramaturgicky siahli po najromantickejšej slovenskej dráme. Inscenáciu „smutnohry v 5 jednáňu“ Jozefa Podhradského: „Holuby a Šulek“ (réžia: Matúš Oľha) uviedli v historickej budove Evanjelického domu v Banskej Bystrici, kde už začiatkom roka 2010 inscenovali cyklus štúrovskej poézie: „Pieseň našej jari“ Alexandra Matušku a Jozefa Budského.
Skok z výšky
Tvorcovia z Divadla Andreja Bagara z času na čas oživujúco spestria repertoár divadelnej sezóny aj špeciálnym druhom tzv. divadla jedného herca, ktorý sa v anglosaskej proveniencii zvykne označovať ako „one (wo)man show“ a udomácňuje sa aj v našom teatrologickom vnímaní. Režisér Svetozár Sprušanský sa po osemročnej pauze opäť vrátil k tomuto divadelnému druhu (v pamäti máme v skladisku kulís inscenovanú hru Milana Uhdeho: „Vyberač“ s Marcelom Ochránkom v hlavnej úlohe z roku 2002). Tentoraz pri príležitosti okrúhleho životného jubilea profilovej herečky DAB v Nitre Evy Pavlíkovej siahol po brilantnej hre kanadskej autorky arménskeho pôvodu Leslie Ayvazianovej: „Skok z výšky“.
Mátohy v Nitre
Režisér a scenárista Kamil Žiška sa v novej autorskej rozprávke „Mátohy“ venoval motívom života, lásky a mysticizmu smrti. Rozvinul na Veľkej scéne DAB v Nitre poetiku ľudového divadla, dedinský kolorit blízky juhozápadnému nitrianskemu regiónu. Írečitú výrazovosť výstižným spôsobom vyrozprával detskému príjemcovi rozprávkový príbeh cez prostoreký naturel dedinských postáv a postavičiek.
