Miroslav Ballay
Miroslav Ballay je absolventom odboru psychológia a estetika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 2001 - 2004 bol interným doktorandom v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, odbor estetika a dejiny estetiky. Od roku 2004 pôsobí na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF. Momentálne zastáva post vedúceho katedry. Prednáša a vedie semináre z disciplín Dejiny slovenskej divadelnej kultúry, Dejiny umeleckej kultúry - divadlo, Divadelná tvorba a recepcia, Tvorivý seminár (divadelná kritika), Divadelná dielňa a iné. Publikuje vedecké štúdie a kritiky vo viacerých časopisoch a magazínoch Culturologica Slovaca, Slovenské divadlo, kød - konkrétne o divadle, VLNA, Javisko, Salto, Tanec, denník Pravda a iné. Hlavným centrom jeho záujmu je interpretácia divadelného diela, nezávislá divadelná kultúra, nové alternatívne formy divadla. Vydal monografie Ticho v divadelnom diele (2006), Farma v jeskyni (2012), Kontinuita Študentského divadla VYDI (2012). Je zostavovateľom a editorom viacerých zborníkov a kolektívnych monografií: Minority v subsystéme kultúry (2013), Kumšt (k) smrti (2015), 3xS – zborník prednášok o divadle (2015), (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia (2016) ai. Je zapojený do projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov A.I.C.T./I.A.T.C.
Exkurz za králikom
Tvorcovia bakalárskeho ročníka FDU AU poskytli vo svojej inscenácii „Za králikom“ „exkurziu“ do rozprávkového sveta anglického spisovateľa Lewisa Carrolla prostredníctvom hlavnej postavy Alice. Režisérka Monika Kováčová prenikla k notoricky známej rozprávkovej predlohe už od samotného počiatku cez súhlasnú výrazovosť.
Dve svadby
Úmysel tvorcov spojiť temer rovnomenné jednoaktovky dvoch dramatikov z rozličných období sa týkal bakalárskej inscenácie „Svadba“ študentov FDU AU v Banskej Bystrici. Režisér Ľuboslav Majera sa podujal zmysluplne, tematicky spojiť do jedného celku jednoaktovku A. P. Čechova „Svadba“ s „Malomeštiakovou svadbou“ Bertolta Brechta.
Inscenovaná poézia ako divadelná syntéza?
Tvorcovia Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici tematizovali široko koncipovaný cyklus štúrovskej poézie „Pieseň našej jari“ Jozefa Budského, Alexandra Matušku. Výrazovými prostriedkami dramatizácie zinscenovali tieto fragmenty z básnickej tvorby Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča, Janka Kráľa, Jána Bottu do motivicky, segmentovane pospájaného inscenačného pásma.
Ring sveta a javiska
Banskobystrickí tvorcovia uviedli absolventskú inscenáciu hry Williama Saroyana „Jaskyňa“ (˝The Cave Dwellers˝) v novozrekonštruovanej budove Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici s variabilnou, polyfunkčnou scénou. Išlo vôbec o prvú inscenáciu poslucháčov tejto fakulty v týchto priestoroch. Inscenátori ambiciózne stvárnili viacvrstvový text Saroyanovej hry do neľahkej inscenačnej podoby s prekvapivými úpravami (text hry bol doplnený viacerými citáciami veršovaných replík zo Shakespearových hier: Hamlet, Kráľ Lear, Romeo a Júlia, Macbeth).
Endgame
Inscenátori z FDU AU v Banskej Bystrici priniesli tvorivo koncíznu, tvarovo čistú inscenáciu Samuela Becketta „Koniec hry“. Režisérka Katarína Burdová si zvolila neľahkú cestu nenásilného aktualizovania Beckettovho textu s ponechaním pôvodných devíz predlohy. Absurdnú hru starostlivo prispôsobila v koncentrácii najmä na hereckú zložku.
Herodes, Herodias a Salome
Tvorcom inscenácie „Herodes a Herodias“ (SND, Bratislava, réžia: Roman Polák) sa stala hlavným inšpiračným motívom ich inscenovania aktualizácia biblickej tematiky v dramatickom diele Pavla Országha Hviezdoslava. Režisér Roman Polák spolu s dramaturgom Martinom Porubjakom a prekladateľom, spisovateľom Ľubomírom Feldekom čiastočne upravili tragédiu do zväčša súčasného hávu, pričom rozvíjanú historickú (biblickú) látku nutne zachovali. R. Polák sa zameriaval na prioritné zachytávanie dominantného vzťahu medzi Herodesom a Herodias, okolností ich zákonného i nezákonného manželstva a pod.
DRAVÁ METAMORFÓZA VZŤAHOV
Inscenátori divadelnej inscenácie „Črepy lekna“ z občianskeho združenia oPROTI (Senica) sa pokúšajú adaptačne pristúpiť k románu Borisa Viana „Peny dní“. Dominantnú líniu hry Melánie Krajancovej predstavujú vzťahy ľudí, metamorfózy ich citov, smerom od počiatočného vzplanutia až k chorobnej odcudzenosti.
