Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra

Interpretácia nitrianskych tvorcov, dramaturgičky Veroniky Gabčíkovej a režiséra Michala Spišáka však nie je celkom jasná a zrozumiteľná. Sústredia sa na tému osamelosti a neschopnosti komunikácie, no akoby v texte nenachádzali skryté významy a motivácie, ktoré by mohli preniesť na javisko a podčiarknuť nimi svoju výpoveď.

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre sa v posledných dvoch sezónach časťou svojej dramaturgie upriamilo na inscenovanie známych a rokmi overených literárnych diel s cieľom upozorniť mladú generáciu na príťažlivosť knižných príbehov. Pripravili sériu troch inscenácií, ktorých predlohy patria k zlatému fondu literatúry.

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo vo svojej 60. sezóne ako 184. premiéru inscenáciu hry, ktorá vznikla adaptáciou scenára slávneho rovnomenného kultového filmového diela zo šesťdesiatych rokov.

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo vo svojej 60. sezóne ako 183. premiéru inscenáciu Čintet alebo more na konci sveta. Pre čitateľov diel tohto slovenského literáta a kazateľa Cirkvi bratskej je to názov známy, pre nezainteresovaného tajomný. Inscenácia určená deťom má rovnomenný názov ako Pastirčákova knižka, plná fantázie, tajomstva a filozofického posolstva autora.

Žena, Pánboh, Čertisko a sedem zakliatych – to je názov inscenácie, z ktorého vyplýva, že základom hry sú motívy a postavy z Prostonárodných slovenských povestí nášho národného rozprávkara Pavla Dobšinského. Ak by sme si však mysleli, že ide o rozprávkový titul alebo titul určený deťom, sme na omyle.

Inscenácia nitrianskeho Jánošíka bola dlho očakávaná z viacerých dôvodov. Aj samotná atmosféra premiéry sa niesla vo zvláštnom duchu. Vo vzduchu bolo cítiť vzrušenie a trochu napätia – pocitu zodpovednosti pred divadelníckou či bábkarskou odbornou verejnosťou. Okrem vzrušenia bolo na premiére v Nitre nezvyčajné aj to, že sa tu stretlo množstvo divadelníkov, predovšetkým z radov umelcov, pohybujúcich sa v súčasnosti aj v minulosti v bábkarskom umeleckom priestore.

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre (predtým Bábkové divadlo Nitra) uviedlo Knihu džunglí už po druhý raz. Prvé naštudovanie Knihy džunglí vyšlo z režisérsko-výtvarníckej dielne - režisér Ondrej Spišák, výtvarník František Lipták, v deväťdesiatych rokoch rovnako ako teraz. Tvorcovia sa teda opätovne ku Knihe džunglí vrátili po dosť veľkom časovom odstupe. Z hereckého súboru si aj vo vtedajšej inscenácii zahral Rudo Kratochvíl a objavil sa aj v terajšej verzii.

V nitrianskom bábkovom divadle sme krátko pred Vianocami videli premiéru známej rozprávky Pavla Dobšinského Ako šlo vajce na vandrovku. Inscenáciu pripravila skúsená dramaturgička divadla Veronika Gabčíková a dve nedávne absolventky Katedry bábkarskej tvorby – Zoja Zupková, absolventka bábkarskej réžie a dramaturgie i bábkarskej scénografie, a Tereza Mojžišová – absolventka bábkarskej scénografie.

Režisér Kamil Žiška, ktorý je v Starom divadle Karola Spišáka – v bábkovom divadle v Nitre – srdcom akoby domácim režisérom, úspešne otvoril sezónu tohto divadla svojím autorským kabaretom.

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre vytvorilo priestor na réžiu slovenskému bábkarskému majstrovi Ivanovi Martinkovi. Jeden z prvých absolventov bratislavskej Katedry bábkarskej tvorby je dnes širšej verejnosti viac známy z jeho hereckých postáv vo filme (napr. Slnečný štát – réžia Martin Šulík), a v televízii (okrem úloh v hraných seriáloch pre dospelých je známy z programov pre deti, najmä ako moderátor detskej encyklopédie Gombík), avšak jeho dominantou zostávajú bábky – nielen ich navrhuje, vyrába, hrá s nimi, animuje ich, robí s nimi vo filme ako animátor a režisér, ale je aj významným talentovaným divadelným bábkohercom a režisérom.