Radošinské naivné divadlo, Bratislava

Autor rozprávkovej knižky pre deti Lastovičie rozprávky Stanislav Štepka napísal rovnomenný divadelný scenár. Radošinské naivné divadlo po prvý raz vo svojej histórii uviedlo rozprávku pre deti. I keď na prvý pohľad javisková forma rozprávky sa v ničom nelíši od ostatých inscenácií tohto divadla. Totiž jednou z ich najvzácnejších devíz je hravosť. Priniesli príbeh štyroch mláďat, dvoch detských a dvoch zvieracích – lastovičích. Dej sa odohráva v letnom období, kedy deti Ninka a Filip trávia letné prázdniny u svojej babičky Lujzy. Tam si nájdu nových kamarátov, lastovičie deti Darinku a Romana. Rozprávka je snovým príbehom. Tak ako každé dieťa má širokú škálu fantázie, aj tieto deti prežívajú chvíle o ktorých len snívajú. Cestujú s lastovičkami a prežívajú dobrodružstvá.

Inscenácia Veľké ilúzie môže pre čoveka, ktorý zažil rok 1968, roky pred ním a po ňom byť silným emotívnym zážitkom, pripomínajúcim toto obdobie zažité na vlastnej koži. A zvlášť, keď sa pokúšal tvoriť umenie. Pretože hra je práve z divadelného prostredia.

Hra Stvorenie sveta zavŕšila trilógiu Stanislava Štepku (patria tam hry Desatoro a Sedem hlavných hriechov). Text aj divadelné spracovanie svojsky interpretujú vznik sveta a človeka, pričom sa šikovne vyhýbajú kresťanským a darwinovským teóriam (aj keď narážka na Bibliu a Darwina zaznie).

Už samotným názvom hry akoby sa S. Štepka hlásil k širokej diskusii o budúcom profile drámy doma i vo svete. Zažívame, s Joyceom povedané, štvrté obdobie – vicorso, návrat k Bohu a hodnotám. Na Slovensku máme pomerne zúžený obzor, pohľad na modernu a modernitu. Napájame sa na ne celkom náhodilo, bez poznania kontextov. A tak nám, zdá sa, unikla ich podstata, v ktorej je zakódovaný aj vzťah k Bohu.

Štepkov triptych Desatoro, Sedem hlavných hriechov a Stvorenie sveta sa vracia k samotným základom ľudskej existencie, k počiatkom, v ktorých bolo všetko dané a všetko bolo pre človeka.