Lea Vitkovská
Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.
Hudbu počuť najviac, keď práve žiadna nehrá
V Divadle a.ha tentoraz „premiérovali“ trochu netradične, ale o to vítanejšie. Ak však zaznie meno Milan Sládek, tradícia či skôr jedinečnosť a kvalita sú očakávané. Napriek tomu, že sa pantomimické prvky a vôbec využívanie pantomímy v slovenských divadlách objavuje len zriedka, mladý herecký kolektív nezaostal za kvalitou režiséra.
MOTIVAČNÝ PRÍBEH O JEDNOM SLOVÁKOVI
Nápad napísať hru o Jozefovi Murgašovi, slovenskom kňazovi a vynálezcovi, priekopníkovi bezdrôtovej telekomunikácie, žijúcom v USA je nápad nevídaný. A zinscenovať ju na javisku priam trúfalý. Radošinské naivné divadlo opäť spracovalo nekonvenčný námet.
Rozprávkové divadlo prvý raz uviedlo rozprávku
Autor rozprávkovej knižky pre deti Lastovičie rozprávky Stanislav Štepka napísal rovnomenný divadelný scenár. Radošinské naivné divadlo po prvý raz vo svojej histórii uviedlo rozprávku pre deti. I keď na prvý pohľad javisková forma rozprávky sa v ničom nelíši od ostatých inscenácií tohto divadla. Totiž jednou z ich najvzácnejších devíz je hravosť. Priniesli príbeh štyroch mláďat, dvoch detských a dvoch zvieracích – lastovičích. Dej sa odohráva v letnom období, kedy deti Ninka a Filip trávia letné prázdniny u svojej babičky Lujzy. Tam si nájdu nových kamarátov, lastovičie deti Darinku a Romana. Rozprávka je snovým príbehom. Tak ako každé dieťa má širokú škálu fantázie, aj tieto deti prežívajú chvíle o ktorých len snívajú. Cestujú s lastovičkami a prežívajú dobrodružstvá.
Zápas rozhodcov bez výsledku
Na prvý pohľad sú hry Zoltána Egressyho odľahčujúcim zážitkom. Aj divadlo West siahlo po jeho texte pravdepodobne preto, aby sa návštevníci divadla predovšetkým odreagovali. Sám autor síce píše komédie, ale skutočný obsah hier je o niečo vážnejší. Možno preto je o to ťažšie uvádzať komédie s hlbším zmyslom. Hovorí sa, že najťažšie v divadle je rozosmiať diváka. A ešte ťažšie je prinútiť ho pri komédii zamyslieť sa nad vážnejšími vecami.
CITLIVÝ POHĽAD NA AUTENTICKÉ ILÚZIE
Inscenácia Veľké ilúzie môže pre čoveka, ktorý zažil rok 1968, roky pred ním a po ňom byť silným emotívnym zážitkom, pripomínajúcim toto obdobie zažité na vlastnej koži. A zvlášť, keď sa pokúšal tvoriť umenie. Pretože hra je práve z divadelného prostredia.
WEST TROCHU NETRADIČNE
Komorná hra kanadského autora Morrisa Panycha napísaná pre dve osoby je obrovskou príležitosťou najmä pre jedného herca. Ústrednou postavou je bankový úradník Kemp, samotár a smoliar, ktorý má problém so svojou sexuálnou identitou. Dostane list od tety, aby ju prišiel pochovať, ani s ňou však z detstva nemá dobré skúsenosti.
STVORILA SA DIVADELNÁ OČISTA
Hra Stvorenie sveta zavŕšila trilógiu Stanislava Štepku (patria tam hry Desatoro a Sedem hlavných hriechov). Text aj divadelné spracovanie svojsky interpretujú vznik sveta a človeka, pričom sa šikovne vyhýbajú kresťanským a darwinovským teóriam (aj keď narážka na Bibliu a Darwina zaznie).
NEBOLO TO JEDNODUCHÉ
Divadlo West sa prezentuje „výhodou“, že nemá stály súbor, a preto môže divákom prezentovať hry v podaní umelcov z rôznych divadiel. Zaujímavé je, že inscenácie sa od seba veľmi nelíšia, väčšinou ide o situačné komédie svetových dramatikov.
