Ak sa povie Ray Cooney, každý hneď vie, o čo ide. Na scéne košického Štátneho divadla sa k tomuto autorovi vrátili po ôsmich rokoch, hru Vydrž, pusinka uvádzali s početnými reprízami od roku 2001. Cooney je doma na viacerých slovenských scénach v Martine, Nitre, Prešove ale aj na Novej scéne v Bratislave.

Košické divadlo si ako jediné na Slovensku v sezóne 2008/2009 pripomenulo sté výročie narodenia dramatika Štefana Králika. Z jeho hier si vybralo komornú rodinnú drámu Trasovisko, ktorá sa naposledy hrala v roku 1966 v Divadle Jozefa Gregora-Tajovského vo Zvolene.

Obchodník s dažďom - hra Richarda Nasha z roku 1954, prekladaná do desiatok jazykov, sfilmovaná, upravená do muzikálovej podoby, hraná po celom svete od Broadway až po regionálne divadlá na Slovensku. Takýto titul sa ťažko dá zaradiť medzi inovatívnu dramaturgiu. Košický divák sa s ňou mohol stretnúť na začiatku deväťdesiatych rokov v divadle Thália.

Košické divadlo ponúka publiku prevažne ženskú sezónu. Po pôvodnej hre Zoznamka, v ktorej sa jeden muž trápil s mnohými ženami a po Jelinekovej Nore, „pani z domácnosti“, v ktorej sa nešťastne pokúša vtesnať sa do pracovného procesu, prišla antická Medeia - jedna z najkontroverznejších postáv svetovej drámy, krkavčia žena, ktorá zabije vlastné deti. Chce tým ublížiť svojmu mužovi, ktorý ju opustil. Pri podobnom hrôzostrašnom akte sa automaticky vynára predstava súdu. Iáson v závere kričí, že chce žalovať a bohov chce brať za svedkov.

Kliestova najpopulárnejšia dráma Katarínka z Heilbronnu vychádza z tradície rytierskych hier, kde česť muža a láska ženy je nadovšetko. Podobné romantické príbehy sú obľúbenými látkami na filmové spracovania, v Košiciach sa ukázalo, že dopyt po romantike je aj medzi divadelnými divákmi, najmä ak sa podobný titul na repertoári tamojšieho divadla neobjavil už veľmi dlho.

Dramatička Gianinu Cărbunariu sa presadila v európskych centrách novej drámy nie preto, že by sa jej texty vyznačovali nejakou špecifickou poetikou či jazykom, či preto, že by jej divadlo Teatrul Mic vytváralo neopakovateľný štýl. Skôr vďaka tomu, že sa táto sotva tridsaťročná rumunská autorka dokáže priamočiaro dotýkať súčasných problémov mladých ľudí. Hlavnou témou hry Kebab je túžba po lepšom živote v zahraničí aj za cenu prostitúcie vo všetkých jej formách – a aj tých najtvrdších dôsledkov.

„Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu, Zajačková doma varievala, len synkovi-Zajkovi nechcelo sa robiť. Iba pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí, uško zavše pokýva, o všeličom rozmýšľa.“ Tieto vety sú už desiatky rokov klasikou. Jozef Cíger Hronský sa nimi zapísal do pamätí celých generácií detí spolu s Jaroslavom Vodrážkom, ktorý sa postaral v knihách o zajačikovi o kongeniálne ilustrácie.

Ionescova Lekcia je skutočne lekciou – pre režiséra i hercov, ktorí ju chcú naštudovať. Nečudo, že si hru vyberajú aj študenti či amatérski divadelníci. Už minulý rok po nej siahol divadelný súbor Etudy, ktorý vystúpil aj na Scénickej žatve 2007, či košický súbor Veritas.

Zaradenie titulu Prelet na hniezdom kukučky nebolo zo strany Štátneho divadla zlým krokom. Košická činohra už veľmi súrne potrebovala titul, ktorý by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote prilákal diváka, a to nielen feydeauvským či gavranovským bulvárom. Divácky úspech „kukučky“ naznačovali to takmer všetky doterajšie inscenácie tejto látky na Slovensku, vrátane tej, ktorú uviedlo samotné košické divadlo pred dvadsiatimi rokmi. Téma vopred prehraného boja jednotlivca s mašinériou spoločnosti je nám blízka, navyše, ani po odznievaní komunizmu nestratila svoju nástojčivosť.