(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Zuzana Poliščák Šnircová

Zuzana Šnircová absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Ako kritička sa zúčastňuje kritických seminárov a divadelných festivalov. Príležitostne prispieva recenziami do projektu Monitoring divadiel. Zároveň je súčasťou redakcie internetového časopisu MLOKi. Pracuje pre Divadelný ústav v oddelení vonkajších vzťahov ako manažérka výstavníckej činnosti.

Poetický obraz na bielom plátne

Pavol Országh Hviezdoslav je autor mnohých tvárí, básnických i dramatických. Lyricko-epická skladba Hájnikova žena vznikala veľmi komplikovane, nakoľko si sám autor neveril a pochyboval o svojej tvorbe. Nakoniec ju však dokončil a úvod a záver knihy sa stali najznámejšími a najkrajšími básňami v slovenskej literatúre. Jeho „pozdrav horám a lesom“ sa doteraz žiaci učia na základných školách. Zároveň sa dej tejto skladby stal námetom rozmanitých spracovaní. Máme možnosť vypočuť si rozhlasovú hru, pozrieť si film a po niekoľkých rokoch aj divadelnú inscenáciu.

Súčasný text, zastaraný vizuál?

Ingmar Villqist sa v slovenských divadlách udomácnil od roku 2002. Odvtedy sa objavoval v rôznych časových intervaloch. Poľský dramatik zaujal nielen svojím pseudonymom, ale aj výraznou tvorbou ovplyvnenou škandinávskymi dramatikmi (Ibsen, Strindberg). Villqistova tvorba sa vyznačuje intímnou a komornou atmosférou, v ktorej sa vynárajú postavy pridlávené vlastným osudom, pred ktorým nevedia uniknúť. Atmosféra jeho hier je ponurá. Villqist ponúka na jednej strane obrazy „zlého“ veľkomesta, v ktorom hrdinovia žijú, na druhej strane v náznakoch ukazuje „raj“ na zemi nachádzajúci sa na vidieku. Túžby hrdinov sú iné ako ich situácia, preto v záveroch hier nedochádza k duševnému ani materiálnemu uspokojeniu. Väčšinou všetci končia v bludnom kruhu svojho nezvratného osudu. Texty hier ponúkajú univerzálne príbehy, ktoré pôsobia stále aktuálne. A práve pre tieto skutočnosti sa Villqist stal celosvetovo obľúbeným autorom.

Štupeľ všetkých zachránil

Juraj Fotul a Peter Weinciller, autori divadelnej hry o Noemovej arche, sa pohrali s myšlienkou záplavy veľmi svojsky. Prispôsobili si mytologický príbeh na dnešný obraz sveta. A tak nám na začiatku ukazujú, ako nás raz zaplaví potopa smetí. Táto alúzia je veľmi pekne prepojená s biblickým príbehom, ktorý sa na javisku nakoniec odohrá.

Človek alebo štátnik?

Rudolf Schuster začal písať prozaické texty i rozhlasové a televízne scenáre. Stavia sa do rôznych umeleckých pozícií. Jeho úsilie presadiť sa ako umelec neostalo nepovšimnuté, a preto mnohé jeho diela dostali aj inú tvár. Podobne je to aj s textom jeho rozhlasovej hry Ján Bocatius, ktorá hovorí o reálnej historickej postave a jej osudoch.

Príjemné putovanie regiónom

Spišské divadlo pripravilo dramaturgicky zaujímavú sezónu. Zamerali sa na inscenovanie hier od autorov, ktorí pochádzajú z regiónu, alebo hier, ktoré narábajú s regionálnou témou a motívmi. Celú sezónu preto príznačne nazvali Regionálnou. Do tejto kategórie spadá aj rozprávka Spišské rozprávky, alebo Za dve kvapky veľa vody. Autor Spišských povestí Anton Marec je síce pôvodom od Žiliny, ale ako prozaik sa venuje téme prírody a človeku, ktorý je s ňou zžitý.

Literárny Kvak a Čľup

Arnold Lobel napísal sériu príbehov o dobrých kamarátoch z močiara – žabiakovi Kvakovi a ropušiakovi Čľupovi. Knižky sa stali obľúbené hlavne pre svoje svieže krátke príbehy. Príbehy sa hravou edukatívnou formou snažia priviesť najmenšieho čitateľa k správnym návykom a k spoznávaniu sveta okolo seba. Ale hlavne ukazujú cestu priateľstva. Knižné žaby sa tak stávajú milými antropomorfnými bytosťami, ktoré všetko vedia a majú zážitky ako bežné deti. V minulosti zdramatizoval a zrežíroval žabacie príbehy Ján Prokeš pod názvom Kvak a Žblnk. Rozprávku uviedli v roku 1992 v Bábkovom divadle v Košiciach.

Buratino nemusí byť drevený

Spišské divadlo sa v novom roku nechalo inšpirovať ruskou klasikou. Na javisko uviedli časť príbehov Alexeja Tolstého z knižky Zlatý kľúčik. Tolstého detská knižka rozpráva príbeh o drevenej bábke Buratinovi a o jej veľkých dobrodružstvách. Známy príbeh pre divadlo upravila a zároveň zrežírovala Dana Turanská.

Interaktívna rozprávka – a čo ďalej?

V Mestskom divadle DPOH stále myslia na detského diváka. Tento raz pripravili v spolupráci s občianskym združením Triangel netradičnú rozprávku od Jána Uličianskeho Čáry, Máry, Fuk alebo Kúzelnícka rozprávka. Textová predloha veľmi nepočíta so zapájaním divákov do hry. Text sám o sebe a jeho prenesenie na javisko však v „malom divákovi“ vyvoláva nutkanie pomôcť hlavným hrdinom za každú cenu.

Go to Top