Lucia Lejková
Lucia Lejková absolvovala štúdium teórie a kritiky divadelného umenia na VŠMU v Bratislave. V rokoch 2013 – 2019 pracovala ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave. Od roku 2019 pracuje v autorskej spoločnosti LITA. Aktívne sa zúčastňuje divadelných festivalov a prehliadok, publikuje v divadelných časopisoch a internetových portáloch, venuje sa treťosektorovým aktivitám a organizácii kultúrnych podujatí. V rokoch 2015 až 2018 bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Zložité dobrodružstvo pre čitateľa, no ešte zložitejšie pre diváka
Martin Hvišč získal za hru Triáda, ktorú sám nazval „divadelnou jednoaktovkou“, tretie miesto v súťaži pôvodnej slovenskej drámy Dráma 2010. V dramatickom texte sa odráža autorova orientácia na rozhlasovú tvorbu, ktorej sa vo svojom profesijnom živote venuje a za ktorú získal aj viacero ocenení. Dráma Triáda je založená na slove, na výpovedi postáv, na rozhovore. Nie je dôležité, kde presne, stačí vedieť, že v opustenej zadymenej kaviarni sa po záverečnej stretajú tri postavy: Barman, Hosť a On, ktorý do deja vstupuje ako posledný.
Niektoré dlžoby iba láska nesplatí
Je ľahké moralizovať o zvrátenom uctievaní peňazí ako všeobjímajúceho božstva, karhať krátkozrakú honbu za mamonom či obklopovanie sa matériou. Britský dramatik Dennis Kelly však vo svojej hre Láska a peniaze stavia otázku inak: Ako čeliť problému, keď trpíme nie vlastnou vinou? Hlavný hrdina David zasvätil svoj život „vyšším“ ideálom, výučbe literatúry. Možno nebyť manželky Jess, nepotreboval by viac, než má, možno by sa neponižoval, nešiel by žobrať, možno by ho nelákalo to, čo nemôže mať, čo je odrazu až také vzdialené...
(Ne)shakespearovská fraška
Tvorivý tím Medzinárodného divadla Meteorit opisuje inscenáciu Rómeo a Júlia ako svetovú klasiku v modernom šate. Za základ tohto moderného šatu možno považovať využívanie moderných štýlov (street dance, hip-hop, break dance, lockin, popin) v tanečnej zložke inscenácie a aj celé koncipovanie bojov znepriatelených rodov ako tzv. tanečných battles. Taktiež hovorový jazyk, do ktorého inscenátori upravili pôvodný jazyk Shakespearovej hry. Text však nielen upravili, no i doplnili o rôzne slangové výrazy a celé vety. Je teda otázne nakoľko je v tomto modernom šate ešte ukrytá spomínaná svetová klasika a nie jej výrazná úprava.
Ďalšie dvere, ktorými šťastie neprejde
Hra autora Ďura Papharhajiho je sondou do spolužitia staršieho manželského páru Emy a Emila, ktorých spoločný život je jedným veľkým vzdušným zámkom. Svoju minulosť vystavali postavy na mnohých sebaklamoch a dobrovoľnom zamlčaní pravdy. To bola pre nich jediná možnosť ako uniknúť skutočnosti naplnenej nespokojnosťou a nešťastím.
V Caffe RozKOkoš každý môže všetko, no nik nevie, čo chce
Inscenácia Caffe RozKOkoš sa snaží preniesť divákov do kabaretu či putiky prvej polovice 20. storočia. Na miesto, kde človek v istom čase mohol stretnúť Edith Piaf, Marlene Dietrich, Josephine Baker a Franka Sinatru. Divadelná sála je preto ponorená do prítmia lámp a klasické hľadisko dopĺňajú okrúhle stolíky so sviečkami.
Zabudnuté v rokoch 90
Téma nostalgie a konfrontovania sa s minulým režimom je v slovenskom divadelnom priestore stále živá a zdá sa ešte nevyčerpaná. Hra Štefana Suchého Vtáčie mlieko zobrazuje túto tému v prostredí bývalého družstva na rusínskom vidieku. Hrdých, napredujúcich ľudí ženúcich sa za majetkom stavia do kontrastu s bežným jednotlivcom, ktorý nie je schopný sa prispôsobiť súkromným ani celospoločenským zmenám. Hra však nie je baladou o beznádejnom stave spoločnosti. Hovorí o stratenej generácii poprevratových podnikateľov a ich neprispôsobivých rovesníkov, ktorú ale môže zachrániť ich potomstvo vyznávajúce skutočné hodnoty.
Plytký ponor do hĺbky
Vagína monológy autorky Eve Ensler sú zborníkom prepisov rozhovorov, úvah, štatistických údajov a faktov z histórie na tému vagíny a ženskej sexuality. Text sa snaží odtabuizovať a, v dobrom slova zmysle, provokovať spoločnosť k otvoreniu prehliadaných tém. Vagínu používa autorka ako symbol ženstva a ženskosti v intenciách modernej feministickej filozofie – v snahe definovať ženu ako jedinečnú bytosť a nie ju porovnávať s mužom.
Zdĺhavé putovanie za Snehovou kráľovnou
Snehová kráľovná je svojou elegickou témou zložitým orieškom na inscenáciu pre deti. Obsahom aj rozsahom jednotlivých dejových zápletiek si text vyžaduje výraznejšiu úpravu, a teda aj šikovného autora dramatizácie. Inscenátori v Divadle Meteorit podrobili rozprávku úpravám a viacerým škrtom. Cestu malej Gerdy zúžili iba na návštevu kráľovského paláca a zbojníckej osady, no inscenácia je aj tak pridlhá.
