Diana Laciaková
Diana Laciaková žije v Bratislave a v Prešove. Absolvovala štúdium estetiky, slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove (2012). Počas štúdia získala štipendium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a na Akadémii múzických umení v Prahe (2009/2010). V rokoch 2012 – 2018 pôsobila ako interná vedecká ašpirantka v Ústave divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
V rokoch 2017 – 2018 pôsobila v Divadelnom ústave v Bratislave. Od roku 2006 pracuje pre Súťaž umeleckej tvorivosti vysokoškolákov – Akademický Prešov. Od roku 2018 je členkou výboru Slovenského centra AICT a kooordinátorkou projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Od roku 2023 je šéfredaktorkou online platformy pre neprofesionálne divadlo a umelecký prednes javisko.sk.
Zameriava sa na témy súčasného slovenského divadla, alternatívneho divadla, dokumentárneho divadla, divadla a estetiky/filozofie/sociológie. Zaoberá sa tiež rozhlasovou dramatickou tvorbou, divadlom poézie, umeleckým prednesom a fenoménom študentského a ochotníckeho divadla.
Spolupracuje so Slovenským rozhlasom RTVS, regionálnymi osvetovými centrami a ďalšími kultúrnymi a pedagogickými inštitúciami. Venuje sa lektorskej a porotcovskej činnosti a tiež jazykovej redakcii umeleckých a odborných textov.
Skončil sa prvý rok projektu monitoring teatrologickej literatúry
Projekt Monitoring slovenskej teatrologickej literatúry vytvoril jedinečný priestor pre odbornú kritickú reflexiu pôvodných slovenských teatrologických publikácií, ktoré vznikli v rokoch 2018 – 2021. Jeho výstupmi bolo 14 odborných recenzií/kritických štúdií od 12-tich odborníkov a odborníčok v oblasti teatrológie, literárnej vedy a jazykovedy. Rozsah recenzií je unikátny: 4 – 15 normostrán, každá prešla dvoma kolami odborných a jazykových korektúr. V slovenskom kultúrnom kontexte tak vznikol jedinečný priestor pre literárno-divadelnú recenzistiku.
Helena Bendová – Miro Chorvát: Pán Keby
Slovná hra „keby (ne)prišiel pán Keby“, tajomná náplň programu jeho estrády a leitmotív „ako by to vyzeralo, keby pán Keby, a my s ním, urobil toto a takto“ fungujú rovnako dobre v žánri estráda, ako aj v rozprávke. A keďže ide v tomto prípade o rozprávku nie ľudovú, ale umelú, mohol režisér smelo aktualizovať, konkretizovať a oživotvoriť nielen (mizan)scény, ale aj príbeh.
