(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

FAREBNÁ POPOLUŠKA

Katedra bábkarskej tvorby už dlhší čas spolupracuje s francúzsko – slovenským občianskym združením Deti Dunaja. V roku 2002 ho založili dve Slovensky žijúce v Paríži. Jeho cieľom je materiálna a humánna podpora opustených, týraných a postihnutých detí na Slovensku. Pozývajú ich na prázdniny do Francúzska, podporujú v jazykových kurzoch i kultúrnych a športových aktivitách. Pre získanie financií organizujú v Paríži vianočné predajné trhy slovenských umeleckých a remeselných výrobkov i výtvarné výstavy.

Chráň sa lakomstva, lebo zhynieš

Jedna zo slovenských ľudových rozprávok zozbieraných Pavlom Dobšinským nesie meno Smrť kmotra a zázračný lekár. Hovorí o tom, že chamtivosť sa nevypláca alebo slovami samotnej kmotry Smrti „Chráň sa lakomstva, lebo zhynieš!“ Témy rozprávky - chudoba, peniaze, lakomstvo, chamtivosť, ochota niekomu pomôcť sú dnes nesporne aktuálne. Príbeh ovčiara, „čo mal na každý prst dvoje detí“ a keď sa mu narodilo už dvadsiate štvrté, nemal mu kto ísť za kmotru, len samotná Smrť, zdramatizoval režisér inscenácie Ondrej Spišák s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou. Smrť nielenže ide bedárovi za kmotru ale ešte mu aj poradí, ako si zarobiť. Na základe spolupráce s ňou sa z neho stáva zázračný lekár. Chodí liečiť ľudí „chorých na úmor“. Tam kde Smrť stojí pri hlave chorého, niet už pomoci, má sa ovčiar už len prežehnať a pomodliť. Tam kde stojí Smrť pri nohách chorého, stačí, že lekár roztrúsi zázračnú zelinku nad hlavou. Tak vylieči i samotného kráľa.

STOKA JE MŔTVA, NECH ŽIJE S.T.O.K.A.

Blaho Uhlár. Po tom, čo mu zbúrali Stoku, dal niekoľko rozhovorov o tom, že už asi nemá cenu robiť divadlo a zmizol z povrchu divadelného. Zjavil sa až keď prezentoval inscenáciu, ktorú pripravil s trnavskými ochotníkmi, so súborom Disk. Po istom čase dal o sebe opäť vedieť v polovici decembra 2007.

VIANOČNÝ DARČEK – DIVADLO

Podľa prieskumov pravidelne (to znamená tri - štyrikrát do roka) navštevujú divadlo tri percentá slovenskej populácie. Chodenie do divadla je otázkou (aj) istého návyku, ktorý by sa mal začať budovať už v detstve. Výchova divadlom a výchova k divadlu sa v tom lepšom prípade začína už v materskej škôlke. Je však nepochybné, že dopraviť malé deti zo škôlky do divadla môže byť náročné a zdĺhavé.

ALI BABA A ŠTYRIDSAŤ BEDNÁRIKOV

Po predstavení najnovšej inscenácie Bratislavského bábkového divadla stojí recenzent pred náročnou úlohou. Svoju povinnosť kritickej reflexie by najradšej odbil nejakým trefným bonmotom, napríklad „mnoho kriku pre nič“, „za veľa peňazí málo muziky“ či pripomenutím starej známej pravdy, že „menej je niekedy viac“.

ZABUDNUTÝ ČERT, NA KTORÉHO SA LEN TAK NEZABÚDA

Staré divadlo v Nitre pripravilo v duchu blížiaceho sa obdobia svätého Mikuláša a Vianoc inscenáciu anjelsky peknú a čertovsky dobrú. Český dramatik a prozaik Ján Drda napísal niekoľko rozprávok, ktoré sa stali námetom pre divadelné hry. Komédia Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert (v slovenskom preklade Gabriela Rapoša Svojedaly, hriešna dedina alebo Zabudnutý čert) vznikla koncom päťdesiatych rokov.

REŠTARTOVANÝ FRANKENSTEIN

Bábkové divadlo na Rázcestí v bedekri k divadelnej sezóne 2007/2008 avizovalo, že jeho dramaturgický plán sa bude niesť v znamení rôznych zvedavostí. Zvedavosť prvá – strach a zvedavosť druhá – ľudská kreativita sa snúbia v hre Restart: Frankenstein, ktorú na motívy románu Mary Schellyovej napísal mladý slovenský dramatik Michal Ditte.

ROZPRÁVKY PRE NEPOSLUŠNÉ DETI A STAROSTLIVÝCH BÁBKAROV

Úspešná nezvyčajná rozprávková kniha autorov Dušan Taragel a Jozef Gertli Danglár vyšla v roku 1997. V rokoch 1998 a 2000 sa dočkala ďalších vydaní. Bola preložená do šiestich jazykov (do češtiny, slovinčiny, chorvátčiny, poľštiny, úryvky z nej aj do nemčiny a španielčiny). Kniha má aj voju zvukovú podobu – v slovenčine ju nahrala Oľga Belešová a v českej mutácii Aňa Geislerová.

MALÁ MORSKÁ ČIERNODIVADELNÁ

Ak sme na margo poslednej inscenácie Bratislavského bábkového divadla - Barón prášil alebo Farebný širokouhlý sen penzistu Jozefa Prášila napísali, že bola skôr nočnou morou ako snom, pri tej najnovšej - hudobnej feérii na námety rozprávky H. Ch. Andersena by parafráza znela „Malá morská pohroma“.

Go to Top