Dnešné deti vyrastajú v dobe rýchlych inovácií v technike a často tieto podnety prijímajú rýchlejšie ako dospelí. Preto sa môže zdať, že aj v divadle je ťažké ich zaujať. Tradičné rozprávkové príbehy, postavy a inscenačné postupy napriek tomu pre deti prinášajú hodnoty, ktoré sa nedajú nahradiť. Inscenačný tím Divadla Ludus sa preto rozhodol nájsť zlatú strednú cestu a inscenovať príbeh, v ktorom sú jednak typické konflikty dobra a zla, no zároveň sa tu predstavujú motívy vychádzajúce z najnovších vesmírnych a iných technických výskumov.

Ešte pred začiatkom predstavenia po foyeri Divadla Ludus pobehuje herec Lukáš Tandara, ktorý predstavuje malého prváčika Lukyho. Na chrbte má školskú aktovku, v ktorej schováva svoje písacie potreby a desiatu od starostlivej maminy. Kostým evokuje priam rozprávkový prototyp malého školáčika – flanelová károvaná košeľa a nohavice na traky. Luky sa vo foyeri infantilným tónom a s hranou rečovou vadou (trochu šušle a ako inak – nevie vysloviť „r“) prihovára deťom, no aj dospelým či uvádzačkám, všetkých slušne zdraví a pozýva na divadlo.

Život sa niekedy zdá ako nekonečný a vyčerpávajúci beh na dlhej trati plnej prekážok. Človek, hoci z posledných síl, sa stále za niečím ženie, snaží sa dosiahnuť zahmlené ideály, ktoré sa nejasne rysujú na ďalekom horizonte. Niekedy je táto snaha tak úporná, že „bežci“ strácajú zo zreteľa jej cieľ a zmysel. Metafora života ako maratónskeho behu sa stala inšpiráciou pre hru Clauda Confortésa Maratón. Inscenácia tohto zaujímavého titulu v Divadle LUDUS, v réžii Petra Kubu a dramaturgii Mira Dacha, túto metaforu nahliadla z mnohých uhlov a vyťažila z nej maximum myšlienkového a dramatického potenciálu.

Autorská inscenácia Václava Púčika Trik Trejsy vznikla na motívy známeho detektívneho komiksu s hlavnou postavou Dicka Tracyho. Hoci nejde o myšlienkovo náročný titul, je nutné inscenácii prisúdiť kvality, ktoré v rámci divadelných produkcií „na odreagovanie“ rozhodne má. Inscenácia predovšetkým zachováva s patričnou dôslednosťou estetiku americkej detektívky tridsiatych rokov, a to po všetkých stránkach, čím vytvára divácky atraktívnu muzikálovú šou.

Ekonomická kríza, kríza kultúry, kríza stredného veku, demografická kríza, manželská kríza, kríza vzdelanosti... Čo ďalej? Ako docieliť spoločenské blaho v tak neprajnom prostredí? Ako vyzerá vysnívaný svet? V inscenácii Laca Keratu Fantázia alebo Fascikliáda sa skupinka úradníkov snaží nájsť odpoveď v koncepcii projektu Fantázia. Bratislava sa má stať fantastickým mestom, projekt definitívne vymaže všetky deficity a krízy. No a teda v čom projekt spočíva? To nám síce nikto nepovie, určité náznaky odkazujú na stavbu akéhosi podivného tunela, ale čo diváci vytušia s úplnou určitosťou je fakt, že ide o niečo veľkolepé.