Tatiana Brederová
Tatiana Brederová je absolventkou doktorandského štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, kde sa venovala výskumu súčasného ruského dokumentárneho divadla. Bakalársky titul získala z odboru teória a kritika divadelného umenia na bratislavskej VŠMU a magisterské štúdium absolvovala a ukončila na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení. Kontinuálne sa venuje divadelnej kritike a publikuje v rôznych slovenských i českých periodikách. Venuje sa aj umeleckému prekladu a organizácii kultúrnych podujatí.
Pre zmenu trochu konverzačného humoru
Titul Dobre rozohraná partia je už treťou po sebe idúcou komédiou uvedenou v repertoári Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Tento krok dramaturgie divadla, nie veľmi typický pre repertoárové oblastné divadlá, jasne vypovedá o zameraní nielen súboru, ale aj o zvolenskej diváckej základni.
Smutné hranice zábavy či zábava na hrane smútku?
Divák, ktorý vyhľadáva umelecký zážitok v odľahčenom komediálnom rámci, je s menom Marivaux určite dobre zoznámený. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po jeho osvedčenom titule Hra lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí celkom bezpečne plní hľadisko i pokladňu. V podstate banálna zápletka - skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no zároveň pod týmto povrchom ponúka množstvo významov, morálnych a intelektuálnych apelov.
Zvolenské veselie zámocké
Ako je v Divadle Jozefa Gregora Tajovského už tradíciou, aj počas tohtoročných Zámockých hier zvolenských uviedli svoju poslednú premiéru v sezóne. Tentokrát súbor zvolil osvedčený titul, ktorý plní pokladnice na celom svete a baví divákov, hoci kritikov už menej. Autor bláznivej komédie Lekárske tajomstvo Ray Cooney sa vskutku nesnaží o povesť intelektuálneho autora. Jeho jediným cieľom je pobaviť publikum, ale tu autorova skromnosť nie je na mieste, pretože jeho humor neurazí ani najinteligentnejšieho diváka.
Ekologické posolstvo v sci-fi šate
Dnešné deti vyrastajú v dobe rýchlych inovácií v technike a často tieto podnety prijímajú rýchlejšie ako dospelí. Preto sa môže zdať, že aj v divadle je ťažké ich zaujať. Tradičné rozprávkové príbehy, postavy a inscenačné postupy napriek tomu pre deti prinášajú hodnoty, ktoré sa nedajú nahradiť. Inscenačný tím Divadla Ludus sa preto rozhodol nájsť zlatú strednú cestu a inscenovať príbeh, v ktorom sú jednak typické konflikty dobra a zla, no zároveň sa tu predstavujú motívy vychádzajúce z najnovších vesmírnych a iných technických výskumov.
V hlavnej úlohe Shylock
Shakespearove texty sú už tradičnou súčasťou dramaturgie hádam všetkých kamenných divadiel na svete. Ich nejednoznačné žánrové vymedzenie a široké spektrum možných interpretácií ponúkajú neustálu divadelnú inováciu a stále hlbšie prenikanie do autorových myšlienok. V mnohých prípadoch sa ale inscenátori zameriavajú skôr na konzistentné tlmočenie fabuly a nerušivú estetiku, čím sledujú (celkom legitímne) naplnenie „čítankovej dramaturgie“.
Šlabikárové fantazmagórie
Ešte pred začiatkom predstavenia po foyeri Divadla Ludus pobehuje herec Lukáš Tandara, ktorý predstavuje malého prváčika Lukyho. Na chrbte má školskú aktovku, v ktorej schováva svoje písacie potreby a desiatu od starostlivej maminy. Kostým evokuje priam rozprávkový prototyp malého školáčika – flanelová károvaná košeľa a nohavice na traky. Luky sa vo foyeri infantilným tónom a s hranou rečovou vadou (trochu šušle a ako inak – nevie vysloviť „r“) prihovára deťom, no aj dospelým či uvádzačkám, všetkých slušne zdraví a pozýva na divadlo.
Nohy na plecia, život nám šliape na päty!
Život sa niekedy zdá ako nekonečný a vyčerpávajúci beh na dlhej trati plnej prekážok. Človek, hoci z posledných síl, sa stále za niečím ženie, snaží sa dosiahnuť zahmlené ideály, ktoré sa nejasne rysujú na ďalekom horizonte. Niekedy je táto snaha tak úporná, že „bežci“ strácajú zo zreteľa jej cieľ a zmysel. Metafora života ako maratónskeho behu sa stala inšpiráciou pre hru Clauda Confortésa Maratón. Inscenácia tohto zaujímavého titulu v Divadle LUDUS, v réžii Petra Kubu a dramaturgii Mira Dacha, túto metaforu nahliadla z mnohých uhlov a vyťažila z nej maximum myšlienkového a dramatického potenciálu.
Vyberte si svojho vraha!
Autorská inscenácia Václava Púčika Trik Trejsy vznikla na motívy známeho detektívneho komiksu s hlavnou postavou Dicka Tracyho. Hoci nejde o myšlienkovo náročný titul, je nutné inscenácii prisúdiť kvality, ktoré v rámci divadelných produkcií „na odreagovanie“ rozhodne má. Inscenácia predovšetkým zachováva s patričnou dôslednosťou estetiku americkej detektívky tridsiatych rokov, a to po všetkých stránkach, čím vytvára divácky atraktívnu muzikálovú šou.
CHCEME SVET KRAJŠÍ!!!
Ekonomická kríza, kríza kultúry, kríza stredného veku, demografická kríza, manželská kríza, kríza vzdelanosti... Čo ďalej? Ako docieliť spoločenské blaho v tak neprajnom prostredí? Ako vyzerá vysnívaný svet? V inscenácii Laca Keratu Fantázia alebo Fascikliáda sa skupinka úradníkov snaží nájsť odpoveď v koncepcii projektu Fantázia. Bratislava sa má stať fantastickým mestom, projekt definitívne vymaže všetky deficity a krízy. No a teda v čom projekt spočíva? To nám síce nikto nepovie, určité náznaky odkazujú na stavbu akéhosi podivného tunela, ale čo diváci vytušia s úplnou určitosťou je fakt, že ide o niečo veľkolepé.
