Mestské divadlo Žilina

Talianske slnko, ako je mnohým známe, dokáže poriadne rozpáliť ľudské duše i lýtka. Inak tomu nebolo ani v 18. storočí, kedy Carlo Goldoni napísal jednu z najtemperamentnejších komédií v dejinách divadla. Horkokrvný naturel uštipačných žien, sexuálna náruživosť či neskrotnosť explozívnych prejavov v uličkách jednej malej rybárskej osady Chiozze, to všetko sa stalo Goldoniho inšpiráciou pre napísanie hry Poprask na lagúne. Dominantnou témou tu je vydaja chtivosť mladých žien, a to za každú cenu.

Dramaturgia žilinského Mestského divadla obohatila svoj rozložitý repertoár ďalším „labužníckym“ kúskom. Je ním inšpirácia hrou a inscenáciou americkej spoločnosti RSC (Reduced Shakespeare Company), ktorá sa úzko špecializuje na parodické, skrátené verzie notoricky známych diel, napríklad divadelných hier, filmov, či celých sérií beletrie. Zároveň je to slovná hračka so skratkou anglickej RSC (Royal Shakespeare Company).

Baladický príbeh Nikolu Šuhaja, karpatského zbojníka, je v miestnych zemepisných šírkach chronicky známy azda každému. Predovšetkým je to vďaka kultovému hudobnému spracovaniu tvorivého tandemu Milan Uhde – Miloš Štědroň, ktoré v brnianskom Divadle na provázku lámalo v čase totality rekordy v návštevnosti. Dnes už divák v hľadisku nepocíti príjemný strach a chuť zakázaného ovocia, no aj bez politického kontextu si muzikál zachováva svoje univerzálne hodnoty.

Dobré ráno, stena. Čo to bude dnes, stena? Predsa to čo každý deň, Shirley – skrachované manželstvo, nevďačné deti, šťastie vyhasínajúce pod troskami života a na krku muž Joe, ktorý sa vekom mení na slizkú obludu požierajúcu túžby mladosti zaživa. A čo šarm, ambície, vzrušenie, elán, úspech? To všetko predsa opúšťa liverpoolske ženy z robotníckej triedy dávno pred tým, ako vôbec pochopia význam týchto slov. Ešte šťastie, že kuchyňa má štyri steny, ktoré osamelú Shirley, jednu z mnohých žien, ktoré prežívajú bežné nešťastie rodinného života, vždy bez námietok vypočujú.

Zimný čas, Mikuláš i Vianoce predo dvermi si žiadajú špeciálny darček. Mohol by byť v podobe rozprávky? Prečo nie? A ak by bola s témou zimy, čo viac si môže divák, najmä detský želať. Našťastie existuje príbeh, ktorý už od roku 1845 fascinuje čitateľov svojou čistotou, krásou i hlbokými témami. Je to nádherná no ťažká skúška lásky i priateľstva Gerdy a Kaya pred zlom Snehovej kráľovnej. Dramatizovaná podoba tejto nesmrteľnej rozprávky Hansa Christiana Andersena sa neustále objavuje na slovenských profesionálnych javiskách: Staré divadlo Nitra (2003), Štátne divadlo Košice (2003). Inscenácia Ondra Spišáka je dodnes na repertoári Starého divadla v Nitre

Inscenácia Revízora v Mestskom divadle v Žiline sa dostala do zaujímavých kontextov a súvislostí uplynulej divadelnej sezóny. Okrem Žiliny sa Revízor inscenoval aj v Prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča. Rovnako ako prešovský Revízor vypovedal svojou aktualizáciou o pocitoch bežného Prešovčana žijúceho mimo centrum diania, aj žilinský sa zaradil svojim posunom a výraznou úpravou k dielam s aktualizačnými tendenciami.

Metóda kolektívnej tvorby a improvizácia nie je u nás neznáma a už vôbec nie prekvapivá. Často je v tomto prípade dôležitejší proces ako samotný divadelný tvar. Ale to sú skutočnosti dávno známe.

Každého režiséra lákajú veľké opusy zlatého fondu dramatickej literatúry. A ak hovoríme o zlate nemožno si nespomenúť na Lakomca Jeana Baptisa Poquelina Moliera. Táto hra nestráca svoju údernosť ani po tristo štyridsiatich rokoch. Dramatik pranieroval chamtivosť a hrabivosť bez ohľadu na vek a stav kritizovaného. Je to sled akcií a reakcií, ktoré vyprovokovala láska – k peniazom, respektíve chorobná závislosť na nich.