Zuzana Husárová
Zuzana Husárová je autorka a teoretička elektronickej literatúry a digitálnych médií, tvorí aj experimentálnu a zvukovú poéziu a poetické performancie. Má doktorát z literárnej vedy (ÚSvL SAV), akademicky pôsobí na Digitálnych umeniach VŠVU, externe aj na FF MU v Brne a je zodpovednou redaktorkou rodového časopisu Glosolália. V roku 2011 získala Fulbrightovo štipendium pre výskum a výučbu na MIT, vyučovala aj na Universität für angewandte Kunst a na PdF UK. Vydala poetické knihy liminal, lucent, amoeba, Hyper, spolueditovala teoretické publikácie V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre (s B. Suwarou) a ENTER+ Repurposing in Electronic Literature (s M. Mencíou) a s Ľubomírom Panákom vytvorila neurónovú sieť Lizu Gennart (kniha Výsledky vzniku). Jej projekty boli vystavené a performované v Paríži, Londýne, Berlíne, Viedni, Krakove, Bostone a inde. Viac na: www.husarova.net.
Akurát, že nič nezmizne
Pred napísaním prvého slova tejto recenzie som si odopla hodinky, vyzliekla dlhé tričko, zbavila sa prsteňov, zmyla parfum, vypla notifikácie, zavrela všetky okná a dvere, pozrela sa na oblaky. Aby som sa napojila na pocity moje, tvoje, iných, na zážitok z minulosti, na skúsenosti odovzdávané z pokolenia na koleno, na odrané zápästia, lakte, sľuby, na vztýčené ukazováky, na padanie kameňov (zo sŕdc). S voľnými rukami sa nerodíme, takými sa stávame (v kultovom jazyku Simone de Beauvoir). Proces je väčšinou komplikovanejší, než sa môže zdať, hoci často nezávisí ani od nás samotných. Veci sa dejú, my prúdime, až kým neuviazneme v bode, okolo ktorého hmota začne oscilovať a vystavia podlahy, steny, stropy, veže. Z hromady vecí, ktoré nosíme a ktoré nesú nás.
Baby, you are not alone
Dalo by sa začať citáciou z Borgesa, vygenerovaným úryvkom, vygenerovanými slovami piesne, dalo by sa začať kontextmi odkazujúcimi na špecificky vyberaný materiál z Academie i TEDx-u, na diela velikánok digitálnej teórie Donny Haraway, Katherine N. Hayles i Rosi Braidotti. Dalo by sa aj mlčať, lebo úvody sú už za nami a našou pozíciou je in medias res, dalo by sa aj čakať, pretože na začiatku nebolo slovo, ale všeobjímajúca, tekutá tma. Aj tieto vety by obstáli ako prompty (jazykové vstupy, na základe ktorých sa generuje obsah).
