Marica Harčaríková
Marica Harčaríková študovala na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (odbor hudobná výchova) a na Divadelnej fakulte AMU v Prahe (odbor dramatická výchova). Venuje sa hlavne pedagogickej a lektorskej činnosti. Vyučuje na Konzervatóriu Timonova 2 v Košiciach.
V centre jej záujmu je výchova a vzdelanie umením. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje predovšetkým otázkam tvorby umeleckého prednesu a divadla poézie, taktiež metodike a didaktike dramatickej výchovy a tvorivej dramatiky. V lektorskej činnosti sa zameriava na aktivizujúce metódy vo výchove prostriedkami a postupmi divadelného umenia. Spolupracovala s divadlom Drak v Hradci Králove v rámci projektu Loutky místo učebnic. Je členkou poradného zboru pre umelecký prednes a divadlá poézie NOC v Bratislave.
NIE!
V inscenácii NIE! režisér využil svoje pedagogické skúsenosti pri tvorbe objektového divadla. Inscenácia vychádzala z témy vývojových štádií dieťaťa, ktoré sú často problémové pre deti aj pre rodičov, a koncepčne sa uvoľnene, hravo a vtipne zameriavala na kľúčové situácie jednotlivých období. Inscenácia bola výsledkom autorskej kolektívnej tvorby. Celkom na začiatku tvorivého procesu sa inscenačný tím zaoberal problematikou obdobia vzdoru, jeho príčinami aj následkami v období, keď dieťa vníma svet a vyjadruje svoj postoj k nemu, keď pocíti, že môže povedať „nie!”. Dáva tak najavo potrebu samostatnosti, potrebu prejaviť vôľu. Obdobie vzdoru je prirodzený jav, avšak náročný pre dospelých aj pre dieťa. Na začiatku tvorby prebiehali diskusie o téme a vybrali sa štyri tematické okruhy, v ktorých sa najviac prejavuje vzdor dieťaťa: jedenie, obliekanie, umývanie sa a hra.
Bábkové kino
Bábkové divadlo v Košiciach uviedlo slávne dielo britského spisovateľa Hugha J. Loftinga Doktor Dolittle, ktoré do javiskovej podoby upravil Gejza Dezorz, divadelný, televízny a filmový režisér, scenárista, producent a pedagóg Katedry bábkárskej réžie VŠMU v Bratislave. Na scénu košického bábkového divadla zavítal po viac ako dvadsiatich rokoch. Už na začiatku profesionálnej kariéry sa v košických inscenáciách Piatko a Pustaj (2000) či Momo z Marsu (2001) prejavila jeho originálna poetika. V súčasnosti svojou ojedinelou a výnimočnou inscenačnou tvorbou patrí k najprogresívnejším divadelným tvorcom na Slovensku.