Juliana Beňová
Juliana Beňová – teatrologička, historička, lingvistka. Pracovala ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedla semináre zo všeobecnej lingvistiky a jazykovej kultúry. V rokoch 2001 – 2005 pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Sliezskej univerzite v Katoviciach a v rokoch 2006 – 2012 v rovnakej funkcii na Univerzite v Belehrade, na Katedre slavistiky. Od roku 2012 pracuje v Divadelnom ústave v Bratislave, kde je vedúcou Centra výskumu divadla. Vo svojej vedeckej práci sa orientuje na výskum dejín slovenského profesionálneho divadla a na osobnosti slovenského divadelníctva. Ako autorka sa podpísala pod mnohé odborné štúdie venované súčasnej slovenskej a slovanskej dráme i divadlu, píše recenzie a prekladá z poľštiny a zo srbčiny.
Nedeľná pohoda alebo rozpad dokonalosti
Dramatik a režisér Laco Kerata charakterizuje svoju najnovšiu hru ako intímnu tragifrašku z rodinného prostredia. Dej sa odohráva v nedeľu v byte päťčlennej rodiny, ktorú tvoria rodičia, brat a dve sestry. Lenivá nedeľná atmosféra v tejto rodine nie je ani zďaleka taká pohodlná a pokojná ako naznačuje dojem výtvarnej dekorácie (okrem stola so stoličkami ako symbolu rodinného stretávania sa a komunikácie sú na dvoch miestach vpravo vzadu a vľavo vpredu vytvorené náznakové sedačky z veľkých mäkkých vankúšov) a kostýmy (pyžamá, župany). Z replík a konania postáv sa divák postupne dozvedá, že nedeľa nie je pre túto rodinu dňom sviatočného oddychu, ale bojom nevydarených vzťahov, potlačovanej nervozity a pretvárky.
Irónia a naivné herectvo v RND
Stanislav Štepka sa vo svojej novej divadelnej hre Len tak prišli... rozhodol pozrieť na „organizovaný bordel“ slovenských pomerov cez optiku dvoch mimozemšťanov. Tí prešli už deväť slnečných sústav, ale „to, čo zažili na tejto planéte, to nezažili ešte nikde“, pričom túto repliku vyslovujú s úprimným nadšením. Téma ironizovania slovenských zbohatlíkov - parazitov, ktorí sa k moci a majetku dostali prostredníctvom nečestných praktík, je zobrazená s obdivuhodnou harmonickosťou, ľahkosťou a srdečným humorom, aké možno čítať snáď iba v Štepkových hrách a vidieť len v Radošinskom naivnom divadle.
Smutno-smiešny boj v pornoshope
Po slovenskej premiére hry Ľudorezy od rakúskeho dramatika Wernera Schwaba v minulej sezóne, uviedla Malá scéna STU slovenskú premiéru hry ďalšieho rakúskeho autora – Petra Turriniho s názvom Hviezdoslav v sexshope (pôvodne Grillparzer im Pornoladen). Obaja dramatici boli príslušníci tzv. Graz Grupe a písali provokatívne texty, ktorými sa snažili realizovať „divadlo šoku.“
KABARETNÁ VERZIA NEPRINIESLA ŽELANÝ ÚSPECH
Hru Zuzany Križkovej Poslovia uviedol kolektív Divadla a.ha (momentálne pôsobiaci v Divadle Malá scéna STU) v roku 2004. Napriek tomu, že tvorcovia inscenácie sa nezmenili (okrem autorky scény a kostýmov), súčasná verzia nie je len „oprašovačka“ overeného titulu, za ktorý Križková získala cenu Dosky 2004. Režisér sa tentoraz usiloval vytvoriť z pôvodnej „anjelskej komédie“ „anjelský kabaret.“
Divákmi nedocenená odvaha
Inscenácia Ľudorezy alebo moja pečeň stratila zmysel v produkcii Divadla Malá scéna STU sa neteší veľkému množstvu repríz. Dôvodom nie sú nevydarené inscenačné postupy, či herecké výkony, ale jej ťažká stráviteľnosť pre tuctového diváka. Provokatívny je už samotný text nemenej vyzývavého rakúskeho dramatika Wernera Schwaba.
