Medzinárodné divadlo Meteorit, Bratislava

Tvorivý tím Medzinárodného divadla Meteorit opisuje inscenáciu Rómeo a Júlia ako svetovú klasiku v modernom šate. Za základ tohto moderného šatu možno považovať využívanie moderných štýlov (street dance, hip-hop, break dance, lockin, popin) v tanečnej zložke inscenácie a aj celé koncipovanie bojov znepriatelených rodov ako tzv. tanečných battles. Taktiež hovorový jazyk, do ktorého inscenátori upravili pôvodný jazyk Shakespearovej hry. Text však nielen upravili, no i doplnili o rôzne slangové výrazy a celé vety. Je teda otázne nakoľko je v tomto modernom šate ešte ukrytá spomínaná svetová klasika a nie jej výrazná úprava.

Inscenácia Caffe RozKOkoš sa snaží preniesť divákov do kabaretu či putiky prvej polovice 20. storočia. Na miesto, kde človek v istom čase mohol stretnúť Edith Piaf, Marlene Dietrich, Josephine Baker a Franka Sinatru. Divadelná sála je preto ponorená do prítmia lámp a klasické hľadisko dopĺňajú okrúhle stolíky so sviečkami.

Vagína monológy autorky Eve Ensler sú zborníkom prepisov rozhovorov, úvah, štatistických údajov a faktov z histórie na tému vagíny a ženskej sexuality. Text sa snaží odtabuizovať a, v dobrom slova zmysle, provokovať spoločnosť k otvoreniu prehliadaných tém. Vagínu používa autorka ako symbol ženstva a ženskosti v intenciách modernej feministickej filozofie – v snahe definovať ženu ako jedinečnú bytosť a nie ju porovnávať s mužom.

Snehová kráľovná je svojou elegickou témou zložitým orieškom na inscenáciu pre deti. Obsahom aj rozsahom jednotlivých dejových zápletiek si text vyžaduje výraznejšiu úpravu, a teda aj šikovného autora dramatizácie. Inscenátori v Divadle Meteorit podrobili rozprávku úpravám a viacerým škrtom. Cestu malej Gerdy zúžili iba na návštevu kráľovského paláca a zbojníckej osady, no inscenácia je aj tak pridlhá.

Poľský dramatik Michal Walczak (1979) sa vo svojich hrách orientuje na medziľudské, partnerské a milostné vzťahy v situáciách, ktoré na prvý pohľad vyvolávajú dojem niečoho bežného, až všedného, no pre každého z nás predstavujú v istom smere zásadný zlom. Walczak pracuje s archetypmi Muža a Ženy, s diametrálnou odlišnosťou ich vnútorných svetov, hodnôt, spôsobov komunikácie, predstáv a túžob.

Režisér uvádza na plagáte tieto tri charakteristiky svojho diela. Hororom by sa dala nazvať celá inscenácia. Komédiou to chcel zrejme nazvať každý divák, aby nemusel prijať fakt, že to bol horor. Romantiku našli zrejme všetci prítomní v komornom - skromnom charaktere veľkosti publika.