Miriam Kičiňová
Miriam Kičiňová absolvovala štúdium dramaturgie a teórie a kritiky divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (2009). V rokoch 2009 – 2010 pôsobila ako pedagogička na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a Konzervatóriu v Košiciach. Už počas štúdia sa venovala dramaturgickej, ale aj recenzentskej činnosti pre projekt Monitoring divadiel na Slovensku či pre časopis KØD. Bola pri založení študentského kritického časopisu Reflektor. Od roku 2011 pôsobí ako lektorka dramaturgie v Slovenskom národnom divadle. Venuje sa edukatívnej (Dielňa tvorivého písania, Hovorme o divadle...) a dramaturgickej činnosti (Pamäť vody, Coriolanus, Malomeštiakova svadba, Veľa kriku pre nič, Leni, Polnočná omša, Vedľajšie účinky, Nad našu silu a iné). Ako dramaturgička spolupracovala aj s Divadlom LUDUS, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove a intenzívne ako externá dramaturgička aj so Štátnym divadlom Košice. Od roku 2009 je členkou porôt na prehliadkach aj postupových súťažiach amatérskeho divadla na Slovensku.
TROCHA NOVÉHO VZDUCHU
Metóda kolektívnej tvorby a improvizácia nie je u nás neznáma a už vôbec nie prekvapivá. Často je v tomto prípade dôležitejší proces ako samotný divadelný tvar. Ale to sú skutočnosti dávno známe.
ČAJKA PODĽA KONŠTANTÍNA GAVRILOVIČA TREPLEVA
Čajka Antona Pavloviča Čechova patrí k hrám, po ktorej siahnu inscenátori okrem iného aj v momente, keď chcú vyjadriť svoj postoj k divadlu a umeniu. A Čechov do nej vložil o divadle, o ľuďoch od divadla, ale mimo neho veľa. Pravdivú a bolestnú túžbu po „pravom umení“. Pravdivé a bolestné stretnutie dvoch svetov - starších literátov a herečiek v kontraste k mladým dramatikom a herečkám. Oba svety odkrývajú drsnú tvár reality ukazujúcu sa na živote nešťastných „hrdinov“.
LAKOMEC NA PALUBE!
Každého režiséra lákajú veľké opusy zlatého fondu dramatickej literatúry. A ak hovoríme o zlate nemožno si nespomenúť na Lakomca Jeana Baptisa Poquelina Moliera. Táto hra nestráca svoju údernosť ani po tristo štyridsiatich rokoch. Dramatik pranieroval chamtivosť a hrabivosť bez ohľadu na vek a stav kritizovaného. Je to sled akcií a reakcií, ktoré vyprovokovala láska – k peniazom, respektíve chorobná závislosť na nich.
