Frederika Čujová
Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.
Divák reportérom
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Západné Nemecko pre 60-te až 70-te roky vyvinulo plán zvýšenej rentability kapitálu a rozhodlo sa privykať slabšie sociálne vrstvy životu v mene plánovanej sebadisciplíny. Vznikali sídliskové štvrte s vylúčením oddychových a prírodných zón, štvrte bez možnosti totálneho uvoľnenia vo voľnočasových aktivitách. Mnohí tínedžeri už od začiatku puberty začali chodiť do mládežníckych klubov. Tam boli ľahko dostupné alkoholické nápoje a cigarety. Potom sa objavili psychofarmaká a napokon aj tvrdé drogy. Takto vyrastala aj Christiane Vera Felscherinow, ktorá neskôr urobila sériu reportáží o probléme mladistvých s narkotikami.
Nová rozprávka o divadle
Hra kostýmov a masiek, ktorú umožnil princíp divadla na divadle. Ako diváci tejto inscenácie sa ocitneme v divadle, ktoré zdanlivo už doslúžilo. Dlho potom, čo už všetci odišli, ktosi tu stále prebýva. Divák pozerá na opustený a nie celkom uprataný priestor javiska s náznakmi skladu kostýmov a rekvizít za čiernym plátenným horizontom. Žije tu vraj množstvo obyvateľov. Talentované divadelné mole a divadelné blchy.
ROZPRÁVKA S BAROMETROM HRAVOSTI
Pôvabné rozprávky „československého“ tímu Moniky Gerbocovej na Spiši už začínajú byť v miestnej budove rokokovej reduty v Spišskej Novej Vsi pojmom. Tento posledný titul odzrkadľuje v náhodnej syntéze práve ich predchádzajúce pozitíva i negatíva. Tentoraz možno oceniť, že režisérka siahla po staršej predlohe českého autora, ktorá je na Slovensku známou už od 60 – tych rokov minulého storočia.
SALSA V DOME BERNARDY PRÁZDNOTY
Španielska dramatika je v slovenských divadlách zriedkavá. Stabilnými titulmi v posledných rokoch sú iba tri hry Federica Garcíu Lorcu. Tri vidiecke drámy s tragickým koncom, tri hry o osudovej sile hlasu krvi, ponímané už ako divadelná klasika. Dom Bernardy Alby sa chápe ako rodinná bunka, ktorá je základom totalitného štátneho systému. A Bernarda Alba je obeťou – obeťou všadeprítomnej verejnej mienky, ktorá je pre ňu viac než evanjelium.
HM… INSITNE ABSURDNÝ BENDEGÚZ
Spišské divadlo odštartovalo novú divadelnú sezónu premiérou na začiatku októbra. Slávnostná príležitosť – inscenácia slovenskej klasiky pri príležitosti viacerých dôležitých jubileí Spiša. 60. výročie vzniku stálej profesionálnej scény v Spišskej Novej Vsi. 15. výročia vzniku Spišského Divadla ako samostatného profesionálneho divadla a dokonca asi 105. výročie od vybudovania divadelnej budovy zvanej Reduta, ktorá sa uchovala vo svojej čarovnej secesnej podobe.
SEN O DIVÁKOCH ABSURDNÉHO DIVADLA NA SPIŠI
Už si začíname uvedomovať, že pri všetkých ľudovo horúcich či esteticky chladných pokusoch so súčasnou drámou i s autorským divadlom stále pociťujeme potrebu návratov k osvedčeným titulom. Nadčasové hry Ivana Bukovčana nepochybne takými sú a slovenské divadlo by (teoreticky) už malo dozrievať pre tieto tituly práve teraz. Po Slučke pre dvoch siahlo v tomto roku Divadlo a. ha. v Bratislave a teraz aj Spišské divadlo.
HRA – VIERA – ILÚZIA
Iluzionisti – na prvý pohľad vďačný divadelný titul. Je divadlo a vôbec všetko ľudské ilúziou? Zvecnenie človeka existuje odjakživa, teraz je však oficiálne. Človeka je ľahké odsúdiť a je nemožné ho pochopiť, možno si ho však kúpiť. Odsúdený zbytočný človek sa má dozvedieť o rozsudku, odreagujeme sa na ňom. Nepomôže nám to. Je to ilúzia.
ACH, AKÁ PREKRÁSNA JE PANAMA ALEBO ČAKANIE NA GODOTA PRE DETSKÉ PUBLIKUM
Režisérka Monika Gerbocová pôsobí v Spišskom divadle už necelú tretiu sezónu. Dáva prednosť repertoáru pre deti a mládež. Ten má v súbore Spišského divadla dlhoročnú tradíciu ešte z obdobia pobočnej scény DAM Divadla Jonáša Záborského. Monika Gerbocová prichádza v poslednom období s dramatizáciami prozaických textov.
