Ryba to nemá na suchu ľahké. Hrozí jej smrť, a to často veľmi drastická a smutná. Najhoršie je, že si ju ani nikto nevšimne, pretože smrť takej gupky je vlastne nepodstatná. Je ich milión a utrpenie tej jednej nemusí nikoho zaujímať, keď je ich na svete tisíce. Presne o takej malej, všednej, nenápadnej, nemej, a tým bezbrannej rybičke píše Vasilij Sigarev vo svojej hre Gupka.
Hra kostýmov a masiek, ktorú umožnil princíp divadla na divadle. Ako diváci tejto inscenácie sa ocitneme v divadle, ktoré zdanlivo už doslúžilo. Dlho potom, čo už všetci odišli, ktosi tu stále prebýva. Divák pozerá na opustený a nie celkom uprataný priestor javiska s náznakmi skladu kostýmov a rekvizít za čiernym plátenným horizontom. Žije tu vraj množstvo obyvateľov. Talentované divadelné mole a divadelné blchy.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.