Miriam Kičiňová
Miriam Kičiňová absolvovala štúdium dramaturgie a teórie a kritiky divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (2009). V rokoch 2009 – 2010 pôsobila ako pedagogička na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a Konzervatóriu v Košiciach. Už počas štúdia sa venovala dramaturgickej, ale aj recenzentskej činnosti pre projekt Monitoring divadiel na Slovensku či pre časopis KØD. Bola pri založení študentského kritického časopisu Reflektor. Od roku 2011 pôsobí ako lektorka dramaturgie v Slovenskom národnom divadle. Venuje sa edukatívnej (Dielňa tvorivého písania, Hovorme o divadle...) a dramaturgickej činnosti (Pamäť vody, Coriolanus, Malomeštiakova svadba, Veľa kriku pre nič, Leni, Polnočná omša, Vedľajšie účinky, Nad našu silu a iné). Ako dramaturgička spolupracovala aj s Divadlom LUDUS, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove a intenzívne ako externá dramaturgička aj so Štátnym divadlom Košice. Od roku 2009 je členkou porôt na prehliadkach aj postupových súťažiach amatérskeho divadla na Slovensku.
Kudláčove decentné nadávky publiku
Zavŕšením divadelnej sezóny slovenských premiér v Mestskom divadle Žilina sa stala inscenácia hry Petra Handkeho Podzemné blues (Untertag blues). Umeleckému šéfovi Eduardovi Kudláčovi a dramaturgičke Zuzane Palenčíkovej sa naozaj podarilo pripraviť sezónu žánrovo vyváženú a dodržať pritom svoj prvotný cieľ – slovenské premiéry.
Lov na žilinského diváka
Najväčší európsky cicavec je práve los obyčajný (váha od 200 kg až do 500 kg). Vyskytuje sa najmä v severských krajinách. K rozšíreným jeleňovitým zverom patrí napríklad i v Poľsku. Lov na losa je udalosťou loveckej sezóny a vo Švédsku si dokonca vyberajú špeciálnu dovolenku počas obdobia lovu losov.
Minimá minimalizmu
V Mestskom divadle Žilina sa rozhodli po dvoch skúsenostiach režiséra Eduarda Kudláča s textami Rolanda Schimmelpfenniga siahnuť po hre Push Up 1 - 3. Tento výber v sezóne slovenských premiér je celkom pochopiteľný. Hra má tematicky čo povedať aj nášmu divákovi, jej obsah je do určitej miery celkom prenosný, a je to jedna z ďalších výziev pre režiséra Eduarda Kudláča ako posunúť, prehĺbiť, využiť svoj minimalistický režijný rukopis.
Čechov na slovenský spôsob alebo Myslí tú sentimentálnosť vážne…?
Gombárova štúdia spoločnosti pod názvom Tretí vek (obrázky generácií) priznáva inšpirácie či skôr východiskové rámce v čechovovských textoch.
Jednoduchosť je soľ nad zlato
Malý Leonardo je dramatizácia, ktorá vznikla podľa rozprávkovej knižky Sávu Popoviča s rovnomenným názvom. Je to príbeh o putovaní malého a zvedavého Leonarda z mesta Fiesole veľkým svetom.
Takmer zo „sprejerského geta“
Shakespearova menej uvádzaná hra Dvaja šľachtici veronskí mala slovenskú premiéru v Mestskom divadle Žilina. Stala sa súčasťou ambicióznej sezóny celoslovenských premiér.
Žena z minulosti
Režisér Eudard Kudláč je takým „schimmelpfennigovským“ režisérom - priekopníkom na Slovensku. Má za sebou tri inscenácie hier od tohto zvláštneho autora (Predtým/Potom v SKD Martin; Žena z minulosti a Push up v MD Žilina).
Všetko je len bublina
Dramaturgiu Mestského divadla ACTORES veľmi často tvoria práve autorské projekty (Utajení aktéri, Stretnúť ťa bolo krásne, Plot, Šuflikári atď.). V Inscenácii Bez mihnutia oka pokračuje divadlo v tejto tradícii.
Čo sa stane, keď ide o byt
Ryba to nemá na suchu ľahké. Hrozí jej smrť, a to často veľmi drastická a smutná. Najhoršie je, že si ju ani nikto nevšimne, pretože smrť takej gupky je vlastne nepodstatná. Je ich milión a utrpenie tej jednej nemusí nikoho zaujímať, keď je ich na svete tisíce. Presne o takej malej, všednej, nenápadnej, nemej, a tým bezbrannej rybičke píše Vasilij Sigarev vo svojej hre Gupka.