Chráň sa lakomstva, lebo zhynieš
Jedna zo slovenských ľudových rozprávok zozbieraných Pavlom Dobšinským nesie meno Smrť kmotra a zázračný lekár. Hovorí o tom, že chamtivosť sa nevypláca alebo slovami samotnej kmotry Smrti „Chráň sa lakomstva, lebo zhynieš!“ Témy rozprávky - chudoba, peniaze, lakomstvo, chamtivosť, ochota niekomu pomôcť sú dnes nesporne aktuálne. Príbeh ovčiara, „čo mal na každý prst dvoje detí“ a keď sa mu narodilo už dvadsiate štvrté, nemal mu kto ísť za kmotru, len samotná Smrť, zdramatizoval režisér inscenácie Ondrej Spišák s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou. Smrť nielenže ide bedárovi za kmotru ale ešte mu aj poradí, ako si zarobiť. Na základe spolupráce s ňou sa z neho stáva zázračný lekár. Chodí liečiť ľudí „chorých na úmor“. Tam kde Smrť stojí pri hlave chorého, niet už pomoci, má sa ovčiar už len prežehnať a pomodliť. Tam kde stojí Smrť pri nohách chorého, stačí, že lekár roztrúsi zázračnú zelinku nad hlavou. Tak vylieči i samotného kráľa.
Terra Granus – zvyšky gulášu v plastikovej misk
Popri budovaní myšlienky európskeho občianstva, spoločného európskeho kultúrneho priestoru, či sťahovaní mladých za lepšou prácou ďaleko od domoviny, sa zvyšuje potreba hľadania vlastnej národnostnej identity jednotlivca. V dobe rastúcej globalizácie je aktívna mladá generácia, ktorá sa pasuje s otázkou, kde vlastne patrí a preto, že má nepreberné množstvo možností, rieši zároveň aj to, kde vôbec patriť chce.
RODOVÉ PROBLÉMY V BYSTRICI
Úsilie Ivety Škripkovej, dramaturgičky a autorky projektu rodovej problematiky zaužívaných stereotypov pohľadu na dievča a chlapca, ale aj ženu a muža, je za posledné sezóny obdivuhodné. Otvorila ju znova vo svojej novej hre pre najmenších /Ne/poslušné macíky, ktorá je ďalším pokračovaním cyklu Zahrajte sa s rozprávkami IX. (V avizovanom mesačnom programe je hra uvedená pod gramaticky správnym názvom /Ne/poslušní macíkovia).
Sľubujem, že v chorobe i v nevere!
Labiche patrí k autorom komediálnych konverzačiek až frašiek, ktoré prostredníctvom humorných zápletiek a veselých a komických situácií odhaľujú ľudské nedostatky, hlúposť, nedokonalosť a neresti. A to všetko sa deje za sprievodu pretárky, klamstiev a zmätkov, v ktorých sa dá často len ťažko orientovať.
Ďobací žúr
Zaradenie titulu Prelet na hniezdom kukučky nebolo zo strany Štátneho divadla zlým krokom. Košická činohra už veľmi súrne potrebovala titul, ktorý by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote prilákal diváka, a to nielen feydeauvským či gavranovským bulvárom. Divácky úspech „kukučky“ naznačovali to takmer všetky doterajšie inscenácie tejto látky na Slovensku, vrátane tej, ktorú uviedlo samotné košické divadlo pred dvadsiatimi rokmi. Téma vopred prehraného boja jednotlivca s mašinériou spoločnosti je nám blízka, navyše, ani po odznievaní komunizmu nestratila svoju nástojčivosť.
MÁM POCIT, ŽE NA MŇA Z VESMÍRU ĽADOVO ŤAHÁ
Martinské divadlo si dramatizáciou novely českého prozaika Michala Viewegha Andělé všedního dne položilo niekoľko závažných otázok týkajúcich sa smrti, umierania a našich predstáv o nich. Časť z nich, realizovaná inscenačne, smeruje k obyčajnému človeku, časť k tým, ktorým konvenuje budhizmus a hlavné smerovanie patrí tým, ktorí inklinujú ku kreťanskému chápaniu tejto problematiky, či je im práve toto najznámejšie. Inscenácia však - zhodne s novelou - neobchádza ani súčasné „nové“ duchovné smerovania v ramci New Age prítomnosťou viery vo víly, tarotové karty či iba pozitívnu silu náhody a každej udalosti v živote atď.
