Pomalé umieranie alebo keď dve hodiny trvajú celý týždeň
Kolobeh života a smrti je jednou z nosných tém nielen v umení, ale je to i dôvod ľudského myslenia a úzko súvisí s neustálym bádaním a skúmaním možností, či je smrť naozaj nutnou súčasťou života alebo sa jej dá i predísť či zabrániť. V dnešnom svete je jedným z najväčších pohlcovačov života práve stres, uponáhľaný životný štýl a s tým súvisiace eliminovanie ľudskosti, kríza vzťahov a väzieb. Ďalšími a tými reálnymi a priamo zasahujúcimi sú civilizačné choroby, ktoré sa stali akousi súčasťou súčasného diania, stretávame sa s nimi na každom kroku a žiaľ, človeku, pánovi tvorstva sa s nimi nedarí bojovať.
VŠETKY TVÁRE PETRŽALKY
Petržalka – najväčšie sídlisko v strednej Európe. Miesto, ktoré je domovom viac ako 115 tisíc ľuďom. Miesto, ktoré prešlo bohatými politickými, sociálnymi a architektonickými zmenami. Miesto so zlou povesťou. Miesto verejnej anonymity. Miesto, kde sa napriek všetkému dobre žije...
Poctivý Shakespeare za 90 minút
Študent posledného ročníka dramaturgie, Peter Weinciller svojimi inscenáciami dokazuje, že inklinuje skôr k réžii, pričom sa za svoje „prehrešky“ nemusí vôbec hanbiť. Má komplexné vizuálne a dramatické videnie, ktoré sa odzrkadľuje aj v jeho ostatnej inscenácii Oko za oko.
MUSÍ BYŤ PRAVDA NAHÁ?
Po zmenách v dramaturgickom pláne Divadla Jána Palárika v uplynulých mesiacoch sa v programe ustálilo meno slovinského dramatika Vinka Moderndorfera, hoci s inou hrou, ako sa pôvodne očakávalo. Jeho Truth story prišiel režírovať hosť Patrik Lančarič.
ARCHA TEMPLÁROV
Dramaturgia banskobystrickej Štátnej opery sa dlhodobo pohybuje vo veľkom ringu. Jeden jeho roh ohraničujú „dramaturgické činy“, inscenácie obchádzaných operných diel, neraz v slovenskej premiére (raný Verdi). V druhom stoja „kasové tituly“, ktoré pomáhajú vylepšovať graf návštevnosti.
Čakanie v prúde
Čím viac platí konštatovanie, že väčšina divákov hľadá v divadle zábavu, o to väčšia je zodpovednosť divadiel za to, akú kvalitnú zábavu tejto veľkej skupine divákov ponúkajú. Diváci, hľadajúci v divadle len, alebo predovšetkým len zábavu, bývajú žiaľ aj menej nároční, a sú ochotní akceptovať umelecky ale aj „remeselne“ menej kvalitné predstavenia. Zodpovednosť divadla spočíva teda predovšetkým v tom, aby tento záujem a zábavné žánre uspokojovali umelecky kvalitnými predstaveniami. Dlhodobo je to mimoriadne dôležitá forma „výchovy divákov“. V Komárne sa za dlhé roky „vyselektovalo“ obecenstvo so záujmom o povrchnejšie formy zábavného divadla. V posledných rokoch snahy vedenia o umelecky aj myšlienkovo náročnejšie divadlo sa stretli s výrazným odporom agresívnej „zábavychtivej“ časti publika.
