Tradičná rozprávka s originálnou príchuťou
Inscenovať všeobecne známe rozprávky so sebou vždy prináša určité výhody i nevýhody. Na jednej strane, deti tieto rozprávky dobre poznajú, a preto si tvorcovia ľahšie získajú ich pozornosť, no na druhej strane môžu práve vďaka tomu po chvíli ich záujem stratiť. Aj preto sa väčšinou divadlá snažia prinášať rôzne nadstavby, aktualizácie, či radikálnejšie prepisy – i to však môže byť na škodu. Tvorcom zo Starého divadla Karola Spišáka v Nitre sa väčšinou darí odhadnúť tú pravú mieru ozvláštnenia – obsah násilne neupravujú, v texte skôr zvýraznia konkrétny motív, ktorý je doplnený o originálnu formálnu a výtvarnú stránku. To bol aj prípad inscenácie pre deti od troch rokov – Janko a Marienka, v réžii súčasného riaditeľa divadla Ondreja Spišáka.
Súčasná ruská realita pohľadom čerstvých absolventov
Mladý tím inscenátorov pod vedením režiséra Michaela Vyskočániho si zvolil pre svoju najnovšiu inscenáciu v divadle LUDUS text súčasného ruského autora Jurija Klavdijeva. Tento dramatik sa zapísal do ruského divadelníctva ako enfant terrible, nebojí sa provokovať a otvárať aj tie najtabuizovanejšie témy súčasnej mládeže. Sám si prešiel veľmi pestrou minulosťou, zahrával sa s drogami, vandalizmom a násilím ako člen skupiny skinhedov. Jeho vlastný život je teda ukážkou sociálne-patologických javov a jeho tvorba je silne autobiografická.
Keď dieťa nechce jesť hrach, vezmite ho do divadla
Z. Kollárová spája motívy klasickej ľudovej rozprávky o malom chlapčekovi s príbehom H. CH. Andersena. Notoricky známe fabuly doplnila o nové postavy (kráľ Krkovička, kráľ Palacinkár IV. a i.), situácie (Janko Hraško vymýšľa zábudlivej rybe meno). Do textu vložila kuchynský slang i pomenovania (princezná Duritka, ty si taký pripečený, nerozpaľuj sa, ty si moja šálka čaju atď.). Táto zmena často vyplynie zo situácie, z hry súrodencov.
Rodinné túlanie
Budova Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej ulici je od začiatku kalendárneho roka 2015 v rekonštrukcii. Do jej ukončenia uvádza BBD svoje predstavenia na javisku blízkeho Divadla Malá scéna STU. Prvá inscenácia, ktorá mala premiéru v náhradných priestoroch, sa volá Prstom na mape. Autormi textu sú Jana Mikitková a Ján Fakla. Napísali zrozumiteľnú hru s jasne stanoveným cieľom, premysleným vývojom a zručne spracovanými motívmi.
Folklórny chodníček alebo malý trnavský erotikon?
Režisér Emil Spišák sa v trnavskom Kamennom chodníčku k Urbánkovi i folklóru hlási. Ale v interpretačne novom odpoetizovanom kontexte. Žánrovo je jeho inscenácia návratom k modelu ľudovej komédie so spevmi a tancami, vytónovaná prvkami ľahkej irónie. Tam, kde Urbánek spieva o láske, podsúva Spišák potreby tela. Tam, kde Urbánek narieka nad (mravnou) chudobou spôsobenou tvrdosťou srdca, Spišák manipuluje a spriada prospechárske intrigy.
Martinské výstrelky
Martinské divadlo si obľúbeným divadelným sitcomom získalo divákov. Pri predstaveniach všetkých častí diváci nadšene napĺňajú hľadisko s príjemným očakávaním útoku na svoje bránice. Zároveň sa stávajú dobrovoľnými figurantmi, pripravenými čeliť spŕške ironických vtipov. Autori netaja, naopak pravidelne opakujú, že cieľom divadelného projektu je pozrieť sa na našu minulosť s hravou iróniu.
