Štúdio tanca Banská Bystrica ešte stále funguje v provizórnych priestoroch ARTkina. Plytké a do šírky natiahnuté javisko sa nachádza pred nariaseným čiernym zamatom, za ktorým je premietacie plátno. Tanečníci spolu s ďalšími tvorcami si ešte dosť dlhý čas počkajú na regulárny, konkurencieschopný scénický priestor. Je zázrak, že v takýchto neprofesionálnych podmienkach ešte stále vznikajú tanečné projekty.
Vo foyeri tancovali obublifukovaní tanečníci a pestrofarebné mydlové bubliny. Pukali pri uchu, nad hlavami, skackali pred zrakmi zvedavých divákov, narážali o seba a zanechávali po sebe dúhové kvapôčky jarovej vody. Okrem mydlových boli vo foyeri aj papierové bubliny. Tie boli nezničiteľné. V tvare komiksovej „slzičky“ niesli so sebou napísané informácie, ktoré vítali a posúvali divákov do hľadiska.
Posed je vtipná slovná hračka, ktorá na plagáte tanečného divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici pôsobí ako „dolce far niente“. Posed [p??zd] je však anglický názov hodinového, fyzicky náročného a zaujímavého predstavenia súčasného tanca bez deja. Tvorí ho sedem latentných vnútorných sekvencií s prezentáciou práce s vlastným telom a na vlastnom tele.
Čo sa stane, keď nám čosi nečakane naruší harmóniu? Spustí sa mnoho logických aj alogických reakcií a najmä: všetko čo bolo, sa stáva minulosťou. Aj o tom je posledná premiéra zo Štúdia tanca v Banskej Bystrici.
Ak chcete prísť na toto predstavenie správne naladení, najlepšie by bolo dokráčať tam z Bratislavy pokojným tempom pešo. Alebo ešte lepšie - práve sa prebúdzať, akoby bolo ráno. Byť poloprebudený, ale skôr neprebudený ako prebudený. Nie je to každodenné, uponáhľane roztržité ráno.
Postavenie súčasného tanca na Slovensku je z pohľadu dvadsiateho prvého storočia viac než alarmujúce. Umelci, ktorí sa rozhodli v tomto žánri „podnikať“ jednoducho neprežijú. Musia „emigrovať“; a nie z politických dôvodov, ako to bolo zvykom kedysi, ale z dôvodov čisto ekonomických, aby nezomreli „od hladu“.
Biela a čierna. Jin a jang. Zlo a dobro. Jednota a večný boj. Sú tu, hoci ich nevidíme. Sily, démonov a anjelov. Cítime ich, lebo oni sa nás dotýkajú. Hoci ten dotyk nie je fyzický, ale čosi tušíme. Možno práve teraz sa kdesi okolo nás vznášajú a vyzerá to vážne: obaja by chceli zasiahnuť. O tom, ako blízko sú duchovné bytosti alebo energie, ak chcete, rozpráva najnovšie tanečné predstavenie Blízkosť vzdialených zo Štúdia tanca v choreografii jeho zakladateľky Zuzany Hájkovej.
Koncept snívania je dlhodobo fenomén, ktorí spája vedcov s umelcami. Obe skupiny sa ho snažia vysvetliť a pochopiť. My, laici, siahame v snahe o vysvetlenia svojich snov po lacnom snári, drahom psychoterapeutovi, pokúšame sa ich dešifrovať vlastnými silami alebo sa robíme, že nič.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.