Činoherným titulom Svedectvo krvi slávnostne uzatvorilo Štátne divadlo Košice nielen oficiálne ročný projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, ale aj trojicu inscenácií, ktorými sa zapojilo do spomínaného projektu: balet Sándor Márai (jún 2013), opera 66 sezón (december 2013) a činohra Svedectvo krvi (december 2013).
Dezorzovo lútkové divadlo, bábkové divadlo, ktoré programovo tvorí pre dospelého diváka, pripravilo svoju desiatu inscenáciu. Do tohto počtu započítali aj tvorbu v línii Slovenského marionetového divadla, kde oživujú tradíciu kočovných bábkarov. Hlavným prúdom ich tvorby sú však inscenácie, ktoré výrazne čerpajú z popkultúrnych motívov, premieňajú popkultúrne ikony, inšpirujú sa filmom, reklamou a kultúrnym mainstreamom. Na deň presne do roka od uvedenia marionetového muzikálu o Sandokanovi prezentovali „marionetový zombie horor“ Fantomas a Lovec zombíkov.
Hra Ostrov je dielo inšpirované skutočnými udalosťami. Reaguje na zneužívanie politickej moci, vyplývajúce konkrétne z rasových problémov Juhoafrickej republiky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Dramatický text napísali traja divadelní autori – herci, scenáristi a zároveň režiséri: Athol Fugard, John Kani a Winston Ntshona. Ostrov uviedli prvýkrát potajomky v divadle The Space v Kapskom meste v júli 1973.
Hra Kill Hill autora Viliama Klimáčka vznikla v rámci medzinárodného projektu Generačné ikony, ktorý bol vlani organizovaný Divadlom Letí z Českej republiky spoločne s partnermi zo Slovenska a Viedne. Rezidenčnými autormi boli Viliam Klimáček, Petr Kolečko a Bernhard Studlar. V rámci tohto projektu vznikli tri rôzne hry a inscenácie, ktoré sa pokúšajú reagovať na otázku: Aké alebo kto sú dnes ikony jednotlivých generácií v rôznych krajinách Európy?
Poslednou tohtoročnou premiérou Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene je rozprávka Jany Pilzovej pre deti v predškolskom veku O troch vílach. Práve táto inscenácia uzatvára takzvaný Slovenský autorský rok DJGT. Po životopisných inscenáciách o Franҫoisovi Villonovi (muzikál Prekliaty básnik), Jozefovi Urbanovi (Svet (podľa) Urbana) a Jozefovi Gregorovi Tajovskom (Na konci) si rozprávka našla miesto na repertoári v predvianočnom čase.
Z bohatého autorského odkazu nestora slovenskej operety a nezabudnuteľného hitmakera Gejzu Dusíka uviedla opera v Banskej Bystrici doteraz iba dve diela: operetu Modrá ruža (1970, 2002) a Hrnčiarsky bál (1960, 1981). S vyše sto reprízami bolo divácky najúspešnejšie najmä prvé naštudovanie Hrnčiarskeho bálu režisérom Františkom Rellom. To druhé vzniklo pod vedením operného sólistu Štefana Babjaka (v predstavení bol aj nezabudnuteľným Šándorom) a v reprízach sa z neho tešili aj slávni hrnčiari z neďalekého, kedysi slobodného kráľovského mesta Ľubietová, kam režisér „svoj“ dej operety presťahoval.
Názov inscenácie študentov Katedry bábkarskej tvorby Vtákoviny je mimoriadne výstižný. Päťdesiatminútová inscenácia je o vtáčom živote a obsahuje aj niekoľko „vtákovín“. Hru napísali Vladimír Oravský a Kurt Peter Larsen v roku 2006. Prvý menovaný je Slovák, ktorý žije a tvorí vo Švédsku. Hra vznikla v angličtine, jej pôvodný názov je Aaahr! Pre potreby inscenácie v Bratislavskom bábkovom divadle, kde v roku 2012 hru uviedli pod názvom Naozaj alebo O chlapcovi, ktorý kreslil, ju preložila dramaturgička BBD Katarína Jánošová. Naštudovali ju vtedy Ivan Martinka a Andrej Kalinka.
Archetyp zvodcu, jeho vzbury proti božskému aj svetskému poriadku, jeho neskorá ľútosť, potom zatratenie, má celý rad historických modelov. Táto téma prešla mnohými premenami a interpretáciami a Don Juan sa stal jednou z najnosnejších tém európskej literatúry a slovesného umenia vôbec.
Čo všetko sa dá nájsť na YouTube? Od videí tancujúcich detí cez židovskú svadobnú oslavu až po škrečka v spomalenom zábere či tancujúceho papagája. V projekte YouMake ReMake v Divadle elledanse tanečníci-performeri priamo na javisku reagujú na vybrané videá z YouTube – prerábajú ich, parafrázujú, hyperbolizujú, komentujú a prinášajú celkom jedinečný a svojský výklad. Inscenácia sa tak stáva dialógom medzi videami z kanálu YouTube premietanými na plátne a ich scénickým stvárnením na javisku priamo pred očami divákov.
Mestské divadlo Žilina sa v posledných rokoch vyprofilovalo, okrem iného, ako inštitúcia ponúkajúca priestor najmladšej generácii divadelných tvorcov, v tom čase ešte študentov divadelného umenia. Výsledkom tejto aktivity je i najnovšia inscenácia Zimná cesta. Pre Tomáša Procházku, študenta réžie a dramaturgie na VŠMU, je to druhá režijná skúsenosť na pôde MD Žilina, ktorej predchádzala inscenácia drámy Jeana-Luca Lagarca Som doma a čakám, že príde dážď (MD Žilina v spolupráci s o. z. Divadlo Kaplnka).
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.