ČO S KLASICKÝMI ROZPRÁVKAMI?

Scénografia: Viera Šebejová a Miroslav Jaroš / Réžia a hudba: Vladimír Čada a.h. / Účinkujú: Erika Molnárová, Beáta Dubielová, Miroslav Kolbašský, Ivan Sogel, Peter Creek Orgován
Premiéra: 11. mája 2007, Bábkové divadlo Košice
Poznáte to? Jedného dňa oznámi prevádzka divadla, že na tie dramaturgicko – režijné výboje, ktoré nemajú svojho adresáta, odmietajú chodiť škôlky a pre školopovinné deti prvých ročníkov sú predstavenia zasa naivné. Hrozí pokles návštevnosti. Čo teraz? Záchrana sa hľadá v uvedení niektorej klasickej rozprávky. Ihneď sa vymenuje Červená čiapočka, Perníková chalúpka, Vlk a sedem kozliatok, Popoluška, alebo sa spomenú niektoré Dobšinského rozprávky. Ako ju však prerozprávať súčasnému dieťaťu? Pretože sa geniálni scenáristi typu filmového spracovania rozprávky Tri oriešky pre Popolušku nerodia každý rok, témy sa obyčajne chopí autor-režisér. Aby sa pri písaní a režírovaní neotravoval, obráti pôvodný príbeh i myšlienku rozprávku hore nohami. Chodievam občas na takéto premiéry do bábkových divadiel a vidím, ako sa na nich rehocú dospelí diváci. Detský divák sa obyčajne nechápavo obzerá okolo seba, hľadajúci odpoveď na otázku: Kde je tá rozprávka, čo mi rozprávala babička alebo mamička, prípadne čo nám čítala pani učiteľka v škôlke a na ktorú nás, podľa názvu, pozvalo divadlo ? Chcem tým povedať, že nie hockto si môže dovoliť prepracovať klasickú rozprávku do novej, modernej podoby a nie hockto ju môže aj režírovať. Toto všetko ma napadlo, keď som kráčal na predstavenie Šípkovej Ruženky do košického bábkového divadla.
Aj dramaturgička košického BD Katarína Hegedüsová napísala svoju verziu Šípkovej Ruženky na základe presvedčenia, že detský divák pozná jej klasickú podobu. Autorka svojskej dramatizácie rýchlo prebehne expozíciou, kde predstaví trojicu sudičiek a narodenie kráľovskej dcéry. Vtipne zdôvodní jej pomenovanie na Ruženku, pretože otec kráľ sa volá Šípka. Samoľúbu a zlomyseľnú sudičku nechá vysloviť známu kliatbu so storočným spánkom a časovým skokom dostáva rozprávkový príbeh na koniec odkliatia až do súčasnosti. Na kráľovský hrad sa chce dostať prvý princ – turista, ktorému sa však nechce presekávať cez šípkovú húštinu k spiacej princeznej. Druhý princ prichádza na aute, ale keď sa dozvie, že na hrad nevedie žiadna cesta, nemá záujem ani o princeznú. Tretí princ, ktorému sudičky pri narodení sľúbili za ženu princeznú Ruženku, chce sa k svojej vyvolenej presekať s motorovou pílou. Práve vtedy padne nielen kliatba, ale aj šípková húština. Princ už iba nesmelým bozkom prebudí spiacu Ruženku. K. Hegedüsová vložila do hry ešte tri zvieracie postavičky: mačku, psa a papagája. Škoda, že im nedala väčší priestor a z hry sa postupne vytrácajú.
Hosťujúci plzenský režisér Vladimír Čada nie je v Košiciach po prvý raz. Je tu už vítaným tvorcom a má teraz za sebou už šiestu réžiu. Má totiž cit pre nadhľad, rozumie detskému divákovi a ako vynikajúci herec vie pracovať aj s hereckým súborom. Päť hercov hrá viacero postáv. Trojicu sudičiek obsadil Erikou Molnárovou (sudička Kvetoslava), Beátou Dubielovou (sudička Dobromila) a nadutú a urazenú sudičku Gizelu hrá Miroslav Kolbašský. Ten svojím stoickým prejavom vytvára vynikajúcu komediálnu postavu, ktorej prihrávajú ostatní herci: Ivan Sogel (kráľ) i menej skúsený a zatiaľ neistý Peter Creek Orgován (trojica princov). Ale ani režisérovi Čadovi sa v inscenácii nepodarilo nájsť kľúč pre zvieracie postavičky. Je cítiť, že herci si k ním pri plnení hlavných úloh iba odskakujú. Predstavenie oživuje Čadova hudba a jednoduché pesničky.
Domáca výtvarníčka bábok Viera Šebejová neprekračuje hranice originálnosti a spoločne s jednoduchou scénou Miroslava Jaroša nenarúšajú inscenačné predsavzatia hosťujúceho režiséra.
Hegedüsovej Šípková Ruženka je svojou jednoduchosťou, s niektorými vydarenými hereckými výkonmi a úsmevným režijným uchopením, inscenáciou, ktorá sa zaradila k tomu lepšiemu, čo som v Košiciach v poslednej dobe videl.

Vladimír Predmerský

Vladimír Predmerský je historik a kritik bábkového divadla, dramaturg a režisér. Počas štúdií bábkoherectva na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe začal svoj záujem venovať výskumu dejín slovenského bábkového divadla. Prvé poznatky, ktoré publikoval v druhej polovici 50. rokov sa stali podkladom pre napísanie vôbec prvých dejín o slovenskom bábkovom divadle (1966). Ďalším výskumom vznikli vysokoškolské skriptá pre DAMU v Prahe. Ako dramaturg a režisér pôsobil v bábkovom divadle v Žiline a v Bratislave, hosťoval v zahraničí (Chorvátsko, Srbsko). V rokoch 1972 – 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako vedúci dramaturg tvorivej skupiny pre deti. V školskom roku 1989/90 založil a viedol na DF VŠMU bábkoherecké oddelenie, z ktorého vznikla Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. V rokoch 1996 až 2001 pracoval v dokumentačnom oddelení Divadelného ústavu Bratislava.

V kontexte dejín slovenského divadla sa systematicky zaoberá výskumom dejín slovenského bábkového divadla od 19. storočia, činnosťou ochotníckych súborov a vývinovým etapám profesionálnych bábkových divadiel po súčasnosť. Je autorom viacerých štúdií a publikácií – Príspevok k dejinám slovenského bábkového divadla do roku 1945 (1966), Amatérske bábkarstvo na Slovensku po roku 1945 (1967), Slovenské profesionálne bábkové divadlo (1970), Feldekova poetika v bábkovom divadle (1978), Čaro oživenej fantázie (1979), Päť pohľadov na podobu slovenskej bábkovej hry (1980), Dejiny bábkového divadla na Slovensku do roku 1950 (1985), Rozprávka na javisku (1996), Bábkarská Bystrica (1996), A. E. Timko: Krumpľová komédia (1996), Slovenské bábkové divadlo 1945-1971 (1998), Bábkové divadlo v rokoch 1890-1970 (1999). Spoluautor a editor publikácií Pohľady a výhľady (1997), Šamani, mágovia a komedianti (2002), Henryk Jurkowski: Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí (2004), Erik Kolár, ľudský človek-pedagóg (2007), Karel Brožek (2015) a kníh k výročiam slovenských bábkových divadiel. Autor hesiel do slovenských a československých encyklopédii a slovníkov (Malá československá encyklopedie, EDUS, Ilustrovaný encyklopedický slovník, Beliana). Publikuje v odborných časopisoch doma i v zahraničí, vystupuje na medzinárodných konferenciách a seminároch. Pôsobil v porotách na domácich i medzinárodných divadelných a televíznych festivaloch. Scenárista a komisár výstav o slovenskom a československom bábkovom divadle na Slovensku, v Čechách, Belgicku, Indii, Filipínach a v Srbsku.

Prednášal na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe, na FF UK v Bratislave, DF VŠMU, na Umeleckej akadémii v Osijeku (Chorvátsko) a v rámci Studia Academica Slovaca. Je nositeľom Ceny Ministerstva kultúry za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti rozvoja pôvodnej televíznej tvorby pre deti (1986). Za celoživotnú tvorbu získal medzinárodnú cenu Malý princ (2009) v Srbsku a za televíznu tvorbu pre deti Cenu Dunaja (2010). V roku 2017 sa stal laureátom Ceny Slovenského centra AICT a je držiteľom ocenenia za rozvoj a reprezentáciu Bratislavského samosprávneho kraja Výročná cena Samuela Zocha 2018 a Ceny ministerky kultúry za rok 2020.