Inscenácia John & Yoko v bratislavskom divadle GUnaGU je svojim spôsobom výnimočná. Divák, ktorý sa rozhodne ísť na predstavenie sa vlastne ocitne na návšteve u slovensko-japonského manželského páru. A ten pár je absolútne reálny a autentický: Slovenka Oľga Belešová a Japonec Masahiko Shiraki. Známa slovenská novinárka a herečka divadla GUnaGU a jej japonský manžel rozprávajú divadelnému publiku svoj príbeh.
Ďaleko sú časy, kedy bolo divadlo oázou krásy, étosu či poézie („morálnou ustanovizňou“, och!). No či chceme alebo nie, pri kontakte divadla s národnou klasikou môže vzniknúť aj nostalgicko-citová situácia preverovania si archetypálnych modelov typických pre určitú societu etnika.
Charlie Chaplin je osobnosť, ktorá vždy láka. Tak z diváckeho ako aj z autorského či teoreticko-estetického hľadiska. Púta nielen svojou životopisnou polohou - strasiplnou cestou ku „sláve“, k „bohactvu“ a k početnej rodine, ale predovšetkým tým, ako Chaplin pristupoval k remeslu tak divadelnému či filmovému, akým spôsobom tvoril a aká veľká bola jeho autorská invenčnosť, herecká obrazotvornosť a precíznosť.
„Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť...“ To si dnes spieva celé Slovensko, a nielen preto, že je to „hit storočia“, hoci je to záležitosť iba posledného desaťročia. V Trnave sa však už vyše pol storočia spieva hit z pera Mikuláša Schneidra-Trnavského: „Ružičky budú včuľ spať...“ V roku 2006 sme si pripomenuli 125. výročie narodenia tohto skladateľa. Divadlo Jána Palárika v Trnave pripravilo ďalší kus do série hier o velikánoch slovenskej histórie a umenia. Paradoxne je autorom i režisérom nie celkom „pravý“ Slovák – rodák z Dolnej zeme Michal Babiak.
V tomto kalendárnom roku 2007 sa DAB v Nitre akoby sústredilo na tému situácie rodiny. Stačí si pripomenúť rad premiér: Porcia Caughlanová írskej autorky Mariny Carr, Ibsenova Heda Gablerová, Tajovského Statky-zmätky a Matka od Barča-Ivana. Ide vlastne o kompletnú minuloročnú produkciu pre dospelých. Napokon aj rozkošný muzikál pre deti, Veveričky, z dielne J. Uličianskeho a P. Zagara, čo-to o rodine priniesol.
Koncept snívania je dlhodobo fenomén, ktorí spája vedcov s umelcami. Obe skupiny sa ho snažia vysvetliť a pochopiť. My, laici, siahame v snahe o vysvetlenia svojich snov po lacnom snári, drahom psychoterapeutovi, pokúšame sa ich dešifrovať vlastnými silami alebo sa robíme, že nič.
Čajka Antona Pavloviča Čechova patrí k hrám, po ktorej siahnu inscenátori okrem iného aj v momente, keď chcú vyjadriť svoj postoj k divadlu a umeniu. A Čechov do nej vložil o divadle, o ľuďoch od divadla, ale mimo neho veľa. Pravdivú a bolestnú túžbu po „pravom umení“. Pravdivé a bolestné stretnutie dvoch svetov - starších literátov a herečiek v kontraste k mladým dramatikom a herečkám. Oba svety odkrývajú drsnú tvár reality ukazujúcu sa na živote nešťastných „hrdinov“.
Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov Preklad: Valerij Kupka, hudba: Norbert Bodnár [...]
Premiéra: 14. 3. 2007, Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica [...]
Združenie pre nezávislé divadlo STROMY vzniklo v roku 1999. Je to voľné zoskupenie mladých umelcov, ktorý je pre širšie publikum možno menej známe, ale o to viac vie prekvapiť výsledkami ako napríklad ocenením DOSKY v roku 2000, v kategórii Objav sezóny za autorský projekt Pokazený čas.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.