Mária Glocková
Mária Glocková vyštudovala klavír na Konzervatóriu v Košiciach, neskôr hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhodobo pôsobila v Štátnej opere v Banskej Bystrici ako dramaturgička, neskôr aj ako umelecká šéfka. V 70. rokoch významným spôsobom ovplyvnila dramaturgické profilovanie súboru a spoluzakladala opernú časť divadelného festivalu Zámocké hry zvolenské. Ako interná redaktorka pracovala v denníku Smer-Dnes, spolupracovala aj s inými slovenskými denníkmi a periodikami. Pravidelne publikuje v Hudobnom živote. Je autorkou literárnych, divadelných a operných scenárov, publikácií, autorsky aj moderátorsky pripravila mnohé výchovné a kultúrne podujatia v Banskej Bystrici. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Fakulte múzických umení Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde prednáša dejiny hudby, dejiny divadla, estetiku hudby, vedie semináre publicistiky a režijne vedie Operné štúdio pri Fakulte múzických umení Akadémie umení.
Adriana Lecouvreur ako filmová celebrita
Opera Adriana Lecouvreur talianskeho skladateľa Francesca Cileu nie je tuctovým repertoárovým titulom ani typickou veristickou operou. Na slovenskom javisku zažila svoj zrod a objavenie v osemdesiatych rokoch, keď ju v československej premiére (1985) uviedla opera Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Súbor potvrdil dovtedajšie dramaturgické ambície a hosťujúci brniansky režisér Václav Věžník si splnil svoj dávny študentský sen.
Vianomani, do tanca, prosím!
Vo foyeri tancovali obublifukovaní tanečníci a pestrofarebné mydlové bubliny. Pukali pri uchu, nad hlavami, skackali pred zrakmi zvedavých divákov, narážali o seba a zanechávali po sebe dúhové kvapôčky jarovej vody. Okrem mydlových boli vo foyeri aj papierové bubliny. Tie boli nezničiteľné. V tvare komiksovej „slzičky“ niesli so sebou napísané informácie, ktoré vítali a posúvali divákov do hľadiska.
Chrám Matky Božej
Po vlaňajšom Stravinského dvojtitule Vták ohnivák a Petruška, ktorý sa na plagátoch Štátnej opery v Banskej Bystrici neobjavoval v reprízach tak frekventovane, ako sa možno marketingovo očakávalo, zaradilo vedenie opery do dramaturgického plánu novú baletnú premiéru. Slávny román Chrám Matky Božej v Paríži sa stal vhodným námetom pre najrozmanitejšie spracovania a verzie. V minulom storočí vznikla v každom decéniu minimálne jedna filmová adaptácia, nemú éru kinematografie nevynímajúc.
Neposedný POSED
Posed je vtipná slovná hračka, ktorá na plagáte tanečného divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici pôsobí ako „dolce far niente“. Posed [p??zd] je však anglický názov hodinového, fyzicky náročného a zaujímavého predstavenia súčasného tanca bez deja. Tvorí ho sedem latentných vnútorných sekvencií s prezentáciou práce s vlastným telom a na vlastnom tele.
Romantický príbeh Lucie di Lammermoor v dizajne francúzskych tapisérií
Nová inscenácia slávnej talianskej opery Gaetana Donizettiho Lucia di Lammermoor, ktorej historická premiéra sa uskutočnila v roku 1835 v Teatro San Carlo v Neapole, je v Štátnom divadle Košice veľkoplošnou javiskovou tapisériou s oživenými príbehmi a postavami z historického románu Waltera Scotta Nevesta z Lammermoor.
V metropole Šariša veľkolepo privítali francúzsku kráľovnú
Po úspešnom muzikáli František z Assisi uviedlo Divadlo Jonáša Záborského v Prešove s odstupom dvoch rokov opäť pôvodný slovenský muzikál. Námetom sa tentoraz stala kontroverzná francúzska kráľovná Mária Antoinetta, pätnáste a zároveň predposledné dieťa Márie Terézie, politická obeť spojenia habsburskej monarchie s francúzskym dvorom.
Ohnivák s Petruškom ako rozprávky spod Urpína
Igor Stravinskij, pre ktorého „hudba okrem seba samej nič nevyjadruje“, nemal príliš rád dejové balety. Nenechávali mu priestor pre slobodu hudobného prejavu a vyžadovali „popisnú“ hudbu. Nebyť škandalózneho Svätenia jari (The Rite of Spring, 1913), práve predvojnové balety Vták Ohnivák (The Firebird, 1910 Théatre National de l´Opera s Tamarou Karsavinou v úlohe Vtáka Ohniváka) a Petruška (Petrushka, 1911 Théatre du Chatelet s Vasilijom Nižinským v úlohe Petrušku), vychádzajúceho z ruského prostredia, mu priniesli prvé svetové úspechy. Ruský folklór je v nich zastúpený iba skromne, hudba je viac poznamenaná romantizmom P. I. Čajkovského a N. Rimského–Korsakova.
